Je zaujímavé, ale bolestné sledovať vznikajúce asociácie v súvislosti s teroristickým útokom v Amerike. Neznevažujme smrť nevinných. Pani Pietruchová neotvorila tému ako prvá. Nešťastné a nepochopiteľné je dávať do súvislostí terorizmus s interrupčnou či homosexuálnou agendou KDH. Dnešná politická scéna nezvráti interrupčný zákon v zmysle úplného zákazu. Túto agendu má iba KDH.

Otvorenou otázkou je aj vnútorná štruktúra budúcej EÚ. Neexistuje vízia do budúcnosti EÚ: konfederácia, federácia, deľba právomocí členov. Pred Európou stojí ešte veľa úloh. Interrupcie, homosexualita, eutanázia nie sú podstatnými témami. Ale nie v tom je problém. Dnes nič nenasvedčuje, že budúcnosť Európy je v unitárnom štátnom usporiadaní. Právny systém bude rámcom na úrovni EÚ a jednotlivé krajiny si ponechajú určitú voľnosť, práve aby sa zvýšila jednota EÚ. Ak bude chcieť byť únia jednotná, bude musieť ponechať rozdielnosť postojov a vízií svojim členom. A to je aj parketa kultúrno-etického vývoja. Pani Pietruchová netradičnosťou interrupcií v kresťanstve trafila do bieleho. Zablúdila na neznámu pôdu. Tradícia kresťanstva nie je o pápežských dekrétoch, ale o tradícii. A tá sa zvyčajne nepíše. Občas, až keď vznikne problém, zvolá pápež koncil, kde písomne dekrétom potvrdí alebo nepotvrdí názor na tradíciu. Ukážkovým príkladom je autorkou spomínaná interrupčná netradícia.

Ján Čarnogurský komplikoval vládny program aj kvôli zmluve s Vatikánom. Najmä ľavica nechcela túto zmluvu otvárať. Nakoniec sa sama aj s liberálmi podieľala na jej vzniku a ratifikácii. Ale keď sa vyčítajú zmluve chyby, zlý je iba Čarnogurský. Prečo ľavica a liberáli prijali zlú zmluvu? Nie je v tom trochu schizofrénie či neúprimnosti kritikov zmluvy? Či chceme, či nie, náš geopriestor stojí na trojnožke gréckej filozofie, rímskeho práva a židovsko-kresťanskej etiky. Kto je odvážny, nech zbúra jeden pilier. Buďme opatrní pri vynášaní súdov a pri dialógu. Študujme ľudské dejiny a ich prenikavú, ťažko pochopiteľnú niť.