FOTO – REUTERS

je praktikovanie islamu v Uzbekistane. Bez jej zvolenia nesmie žiadny imám kázať. Priestupky sú tvrdo stíhané: hrozí za ne trest dlhoročného väzenia, mučenie alebo dokonca smrť. Výhradne pre náboženské delikty je v súčasnosti väznených zhruba 8000 ľudí.

„Je tu nebezpečenstvo, že prezident Islam Karimov využije aktuálnu situáciu vo svete na posilnenie svojej kampane proti náboženským skupinám a združeniam na ochranu ľudských práv,“ sťažuje sa predseda Uzbeckej nezávislej organizácie na ochranu ľudských práv Michail Ardsinov.

Stôl v jeho byte, ktorý mu slúži zároveň ako kancelária, je zavalený rozsudkami nad osobami, v ktorých neprospech sa obrátila ich viera. Väčšina z nich bola odsúdená v skupinových procesoch. Zákony, o ktoré sa ich rozsudky opierajú, pritom pochádzajú ešte zo sovietskych čias, keď bola opozícia proti vláde a štátnej moci trestná.

Zástupkyňa riaditeľa pobočky Human Rights Watch pre Európu a Strednú Áziu Rachel Denberová tvrdí, že náboženská diskriminácia v Uzbekistane nepostihuje len odsúdené osoby, ale i ich rodinných príslušníkov. Časté sú vyhrážky, urážky a prejavy nenávisti. „Táto politika slúži na vytláčanie tisícok ľudí na okraj spoločnosti,“ kritizuje.

Po rozpade Sovietskeho zväzu nasledovala krátka fáza, keď mohli imámovia otvárať mešity i bez súhlasu vládnych úradov. Od polovice 90. rokov vláda v Taškente začala pozerať na mešity ako na potenciálne ohniská opozície. Neregistrované mešity boli uzavreté. Postup proti islamským skupinám zosilnel po niekoľkých neobjasnených vraždách policajtov a úradných predstaviteľov. V roku 1999 situáciu ďalej vyhrotila séria bombových útokov v Taškente. Zodpovednosť za ne bola pripísaná Islamskému hnutiu Uzbekistanu, teroristickej skupine s údajnými väzbami na Usámu bin Ládina.

Každý, kto navštívi aktivistu Michaila Ardsinova, dnes dostáva desaťstránkový dokument s nadpisom „Ľudské práva a demokracia v Uzbekistane“. Prvých deväť stránok je prázdnych, len na tej poslednej stojí veta: „Pokračovanie má nasledovať.“ (čtk/ap)