Amerika, označovaná v lepších časoch aj nálepkou „svetový policajt“ pre svoju angažovanosť v najrôznejších štátoch sveta, má dnes plné ruky inej práce. Chytiť Usámu bin Ládina, zvrhnúť režim Talibanu v Afganistane a zničiť svetový terorizmus je úloha hodná veľmoci. Verejnosť v tradičných demokraciách sleduje nové správy z tohto boja so zatajeným dychom. Jedenásteho septembra zaútočili teroristi aj na Nemecko, Britániu, Českú republiku či Austráliu.

V moslimskom svete sú veci o poznanie zložitejšie. Byť moslimom je ťažké. Ešte ťažšie byť dnes príslušníkom neobľúbenej moslimskej menšiny v krajine s viac či menej autoritatívnym režimom. Bez ohľadu na to, do akej miery sú dôvody reálne, v najrôznejších kútoch sveta vlády začínajú preventívny pohon na teroristov aj „teroristov“. Pri rúbaní lesa lietajú triesky. Drevorubači majú istotu, že USA – veľký bojovník za ľudské práva a kritik ich porušovania – budú tentoraz v mene vyšších záujmov mlčať.

Nie každý kritik vlády je platený a inštruovaný Usámom bin Ládinom. A lokálne konflikty sa rozhoreli s novou silou aj tam, kde pôvodne šlo o „obyčajný“ separatizmus, respektíve o tzv. právo na sebaurčenie.

Zabudnite na Čečensko

Len čo Rusko pochopilo, že USA ho potrebujú a už ho nebudú tlačiť k umiernenosti, dalo čečenským vzbúrencom akési ultimátum, aby sa vzdali. Odpoveď nebolo počuť, a neprišli ani nijaké represie. Po niekoľkých incidentoch je v moslimskom Čečensku podozrivé ticho. Konflikt sa však rozhorel v susednom Abcházsku. Separatistickí proruskí Abcházci (mimochodom moslimovia) tu viedli pred pár rokmi vojnu s Gruzíncami (ortodoxnými kresťanmi). Vojna sa opäť vracia – ako spor medzi Moskvou a Tbilisi o mocenský vplyv na južnom Kaukaze. Moskva dávno viní Gruzínsko, že poskytuje čečenským bojovníkom zázemie. Tbilisi dnes žiada Rusov, aby v priebehu troch mesiacov stiahli svoje mierové zbory z Abcházska.

Za pozornosť stojí, že nový olej na oheň priliali neznámi ozbrojenci, ktorí napadli Abcházcov. Podľa niektorých údajov ide o čečenské komando Ruslana Gelajeva, ktorý v poslednom čase nadviazal kontakty s Moskvou. Abcházci tvrdia, že Čečenov podporujú Gruzínci.

Stredná Ázia je vaša

USA v pondelok ústami poradkyne prezidenta pre národnú bezpečnosť Condoleezy Riceovej ubezpečili, že USA sa nechcú miešať do ruských záujmov v (na ropu bohatej) Strednej Ázii. Čo sa týka Kaukazu, USA sa obmedzili na opakovanú výzvu Čečenom, aby prerušili kontakty s bin Ládinom.

Rusko je dôležitý spojenec – rovnako sú vďaka polohe a infraštruktúram dôležité Uzbekistan, Tadžikistan a Pakistan. USA dostali povolenie preletov nad týmito krajinami a možnosť využívať leteckú bázu v Uzbekistane. A budú potrebovať možno ešte viac.

Kto sú však miestne vlády? Ide o vládcov spojených s bývalým ZSSR a dnešným Ruskom. Uzbekistan potláča nielen islamských radikálov, ktorí tu skutočne pôsobia a majú zrejme aj kontakty na bin Ládina, ale aj náboženské slobody väčšiny občanov. V Tadžikistane, ktorý je poznačený nedávnou občianskou vojnou s islamistami, zatkli tento mesiac niekoľko členov Hizb al-Tahrír, Strany oslobodenia, ktorá združuje radikálov túžiacich po islamskom štáte a pôsobí aj v Uzbekistane a Kirgizsku. Asi 2000 radikálov sa skrýva v horách na uzbecko-tadžickej hranici. Predstavujú potenciálne nebezpečenstvo – ale sú aj zámienkou na vládu silnej ruky.

Kašmír je… koho?

Keď americký minister zahraničných vecí Colin Powell odchádzal na návštevu Pakistanu a Indie, netušil, že ústredným problémom jeho cesty sa stane desaťročia starý problém Kašmíru. India a Pakistan sú dve najmladšie jadrové mocnosti.

India, ktorá v počiatočnom nadšení podporovať Washington značne ochabla, spustila v pondelok na južných himalájskych svahoch ťažkú paľbu. Včera v nej pokračovala i keď už slabšie, pakistanské jednotky odpovedali. Nové boje vypukli po pomerne pokojnom priebehu tohto roku.

Zdá sa, že India podľahla nutkavej potrebe otvoriť starý problém. Podnetom sa stal samovražedný útok 1. októbra v kašmírskom Šrínagare, pri ktorom zahynulo 38 miestnych politikov. India obviňuje z atentátu militantných moslimov operujúcu z Pakistanu. Tvrdí, že Pakistan týchto radikálov vojensky podporuje.

Do kresla ministra obrany sa vrátil po korupčnom škandále omilostený George Fernandes. V roku 1977 sa tento muž preslávil tým, že zakázal v Indii Coca Colu. Jeho návrat sa vníma ako signál, že India chce okrem bitky s terorizmom vybojovať svoju vlastnú dávnu bitku – s Pakistanom o Kašmír je vedie od vyhlásenia indickej i pakistanskej nezávislosti v roku 1947.

Kašmír je jediným indickým zväzovým štátom, kde majú moslimovia väčšinu (vyše 60 percent). Prevažne hinduistická India nepripúšťa ani možnosť, že by o budúcnosti Kašmíru rozhodlo referendum.

Z miestneho problému je globálny

V roku 1989 sa v Kašmíre začalo ozbrojené povstanie, v ktorom väčšina moslimov požadovala pripojenie k Pakistanu. Indická taktika sa nemení od roku 1972 – v rokovaniach odmieta účasť akéhokoľvek tretieho štátu.

Zároveň India žiada, aby sa tvrdo postupovalo proti teroristom na celom svete. Podpora Pakistanu je v tejto chvíli pre Američanov kľúčová. Na druhej strane – India je príkladom toho, ako možno zdvihnúť svoju vlastnú cenu a z dlhoročnej neriešenej záležitosti urobiť takmer konflikt číslo jeden. Ak chcú Spojené štáty boj s teroristami dotiahnuť do konca, budú musieť zobrať indické upozornenia na teror v Kašmíre vážne.

Autor: BAŠA JAVŮRKOVÁ,MAREK CHORVATOVIČ