BRATISLAVA – Za prácou do sveta odišlo vlani zo Slovenska 80-tisíc ľudí. Kvôli práci samotnej, peniazom, príležitostiam. Najviac ich smerovalo do Čiech, ďalšie tisícky do Nemecka a Rakúska, stovky do Maďarska, desiatky do Švajčiarska alebo do Luxemburska.
Každá krajina si však bráni zamestnanosť svojich občanov – prísnymi limitmi pri poskytovaní práce občanom iných krajín. Pokiaľ ide o podnikanie, „naši občania aj živnostníci môžu v krajinách Európskej únie na základe asociačnej dohody podnikať už dnes,“ hovorí Andrea Matisová, riaditeľka odboru hlavného vyjednávača ministerstva zahraničných vecí. Členský štát únie totiž nesmie odoprieť občanovi krajiny, ašpirujúcej na členstvo v únii, povolenie pre jeho národnosť, štátnu príslušnosť alebo situáciu na vlastnom národnom trhu práce.
Mnoho vecí sa zmení k lepšiemu aj naším vstupom do Európskej únie. Kvalifikovaní Slováci získajú oveľa viac možností na uplatnenie. Podobne, ako je to teraz pri vzájomne neobmedzenom zamestnávaní našich občanov v Česku a naopak.
Striktnou výnimkou budú počas prvých niekoľkých rokov po vstupe vari iba Nemecko a Rakúsko. Tie si zo strachu pred zástupmi gastarbeitrov vymohli od únie osobitné zákazy zamestnania cudzincov pre vybrané profesie.
Budúce uplatnenie našich kvalifikovaných ľudí v cudzine vidí ružovo aj minister práce Magvaši. Ako nedávno vyhlásil, viaceré európske krajiny majú enormný záujem o najrôznejších odborníkov. „K úplnej liberalizácii pohybu osôb sa prihlásilo napríklad Švédsko. Pritom vo Švédsku chýba oficiálne okolo 500 lekárov a 4 700 zdravotných sestier,“ povedal. Pre porovnanie – na našich a českých univerzitách končí ročne 600 – 700 mladých slovenských lekárov, z ktorých vyše stovka pravidelne do pol roka rozmnožuje rady nezamestnaných.
Na to, aby vzdelaní ľudia mohli dostať prácu vo vyspelých krajinách čo najskôr, musíme mať s každou z nich dohodu. Zatiaľ to tak nie je. Magvaši tvrdí, že na dohodách horúčkovito pracuje.
