Skupina The Beatles, ako ju videl jej fotograf Dežo Hoffmann. FOTO – DEŽO HOFFMANN
Na konci storočia prišli opäť Beatles, aby pripomenuli svoju jedinečnosť: chlapčenskú hravosť, šarm, výborné melódie, pestrú hudbu a pozitívny pohľad na svet. Nikto ich neprekonal a neprehovoril, aby po svojom rozpade opäť koncertovali alebo nahrávali platne.
Všetky plány nakoniec zhatila tragická smrť Johna Lennona. Zostávajúca trojica Paul McCartney, George Harrison a Ringo Starr sa uchýlila k spomienkam, ktoré začali vychádzať od roku 1995 ako The Beatles Anthology. Najskôr to boli štyri archívne dvojalbumy, potom televízny dokument a teraz aj rozsiahla kniha. Na adrese www.thebeatles.com bola otvorená prvá oficiálna stránka, zriadená bývalými členmi skupiny. V ten istý deň vyšiel aj kompilačný album nazvaný 1.
Začiatkom decembra prebehli po celom svete spomienkové akcie, najväčšie z nich pred Lennonovou rezidenciou Dakota v New Yorku. Nijaké senzácie na svetlo nevyšli, iba sa potvrdilo to, čo sa sa dalo odpočuť z hudby. Beatles boli štyria priatelia, ktorých talenty zapadli ideálne do seba. A nakoniec – takmer symbolicky – na prelome storočia sa dostali ich piesne opäť do hitparád. Takto vyzerala ich debata po rokoch:
Starr: „Bolo to naozaj pár fantastických okamihov: priateľstvo štyroch ľudí, ktorým na sebe záleží. Boli to pocity neuveriteľnej blízkosti.“
Harrison: „Myslel som si, že starí fanúšikovia Beatles dospeli, oženili sa a povydávali. Majú teraz mnoho detí a zodpovednosť, ale stále im po nás zostalo v srdci dosť miesta.“
McCartney: „Som rád, že náplňou väčšiny tých piesní bola láska, mier a pochopenie. Nenájdete pesničku, čo vykrikovala: Choďte všetci do riti, já vás nenávidím. Spievali sme: Všetko, čo potrebuješ, je láska a Dajte šancu mieru. Piesne majú pozitívny náboj a na to som veľmi hrdý. Beatles, to bolo proste niečo monumentálne.“
Lennon: „Keď som bol Beatle, myslel som si, že sme najlepšia skupina na celom tomto stratenom svete. A práve toto presvedčenie z nás urobilo všetko, čo sme boli. Ale dospel som. Už sa nespolieham na nijaké obrovské autority, ako je Boh, Kennedy alebo Hitler. Už nehľadám nijakého guru. Nehľadám nič. Hľadanie je preč. Nedá sa nikam ísť, už nie je nič. Tak to je. A my asi budeme písať pesničky už stále.“
