ňujú, že Nietzsche nemohol za to, že mu Hitler nerozumel a našiel v ňom zaľúbenie mysliac si, že Nietzscheho „nadčlovek“ má byť on. Filozofická obec sa dnes zhodla na konštatovaní, že dielo tohto muža, posadnutého láskou k osudu – amor fati – obsahuje mnoho provokujúcej múdrosti. Pre tých, ktorých fascinuje jeho nepokojný život, vyšla v Nemecku v jubilejnom roku obrovská kronika plná dokumentov – od lekárskych predpisov po účty za prenájom klavíra.
Esejisti a publicisti uvažovali o možných paralelách Nietzscheho. Mnohí vidia v „posledných ľuďoch“, o ktorých hovoril Nietzscheho prorok Zarathustra, svojich bezduchých konzumných súčasníkov prežívajúcich bez vízie a ohlúpnutých konzumovaním. Pritom Nemecko má ešte stále svojich naškrobených profesorov filozofie, ktorí si spolu s mníchovským kultúrnym radcom Julianom Nida-Rumelinom myslia, že „ak k filozofii patrí snaha o myšlienkovú jasnosť a argumentatívna dôslednosť, Nietzsche nemal filozofické nadanie.“ „Nie je pre nás Nemcov dosť pedantný,“ povedal najuznávanejší žijúci nemecký filozof Hans Georg Gadamer, ktorý sa narodil v roku, keď Nietzsche zomrel.
