Podľa pôvodných predpokladov sa v tomto čase už mali v Afganistane pohybovať po zuby ozbrojené špeciálne komandá. Bombardovanie malo byť ukončené. Taliban a Usáma bin Ládin mali byť bez protilietadlovej obrany, bez základní a bez akejkoľvek šance na nepozorovaný pohyb.

Dobre informované zdroje z Washingtonu pred týždňom hlásili, že letecká operácia bude trvať päť dní, maximálne týždeň. Na rad mala prísť druhá fáza útokov. Väčšina expertov sa zhodla, že ju budú tvoriť rýchle výsadky špeciálnych jednotiek. Doteraz sa tak nestalo. Aspoň o tom nevieme.

Generáli kontra politici

V Pentagone sa údajne každým dňom zvyšuje napätie. Britský denník The Guardian včera napísal, že na ministerstve obrany sa začína prejavovať spor medzi generálmi a politikmi. Muži v kravatách by už chceli naháňať bin Ládina aj na zemi, tí v uniformách sú proti. Trvajú na ďalšom bombardovaní.

Politici na ministerstve obrany začínajú byť nervózni z toho, že ešte stále nevedia, kde sa bin Ládin skrýva. „Chceme ukázať Američanom, že Talibanu môžeme zasadiť ranu aj zo zeme,“ povedal denníku The Washington Times nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu. Generáli však nechcú poslať svojich najlepších vojakov do pasce.

Minister obrany Donald Rumsfeld je stále nešťastnejší z opatrnosti generálov, tvrdí týždenník Newsweek. Ministra vraj hnevá, že nie sú schopní prísť s akýmkoľvek kreatívnym plánom. Vojenské špičky údajne ešte stále rozmýšľajú v mantineloch konvenčnej vojny. Podľa jedného z Rumsfeldových poradcov zaspali pred desiatimi rokmi - ešte stále hovoria o vojne typu Perzského zálivu. Vo vojne proti terorizmu to však má byť celkom iné.

Vojaci zasa nie sú spokojní s tým, že majú všetko zvládnuť sami. Chcú od nich, aby bojovali, získavali informácie a dokonca aj viedli diplomatické rozhovory.

Chýbajú informácie

Tajné služby už tesne po 11. septembri priznali, že v Afganistane a okolí takmer nikoho nemajú. Agenti ovládajúci blízkovýchodné jazyky sa stali najžiadanejším artiklom na trhu práce. Minulý týždeň sa objavili informácie, že agenti CIA v Afganistane už začali operovať. „To znamená, že CIA vytiahla troch alebo štyroch chlapcov z penzie a tí sa snažia oprášiť svoje staré kontakty,“ povedal Newsweeku bývalý agent CIA, ktorý pôsobil v tomto regióne. Detailné informácie priamo z terénu ešte stále chýbajú. A bez nich je pozemná operácia veľmi riskantná.

Podobne je to aj s diplomaciou. Američania nevedia, s kým v Afganistane vôbec môžu rokovať. Otvorene sa nechcú postaviť ani na stranu Severnej aliancie, ktorú vojensky podporujú v boji proti Talibanu.

Ešte ťažšia je situácia pri pokusoch o kontakty s miernejšími krídlami Talibanu. Zo začiatku sa vkladali dosť veľké nádeje do talibanských dezertérov. Pentagon dúfal, že bombardovanie Afgancov vystraší a odvrátia sa od Talibanu a bin Ládina. Veľký úspech však nezaznamenali.

Experti na Taliban tvrdia, že na jednotlivých šéfov hnutia platí iba náboženstvo a peniaze. Americkí diplomati to potvrdzujú: „Hovoria nám - môžem vám chytiť bin Ládina, ak zo mňa po vojne urobíte vládcu tej alebo onej provincie.“ Problém Washingtonu je v tom, že s podobnými typmi rokovať nechce.

„Ľahký“ začiatok

Američania preto nateraz pravdepodobne budú pokračovať v bombardovaní. Zo vzduchu sa však vojna proti bin Ládinovi vyhrať nedá. Skôr či neskôr preto Pentagon bude musieť podstúpiť riziko a poslať do oblasti špeciálne pozemné jednotky.

„Problém Američanov je v tom, že toto je asymetrický konflfikt - najsilnejšia armáda sveta sa musí prispôsobiť stratégii a taktike tretieho sveta - a Taliban ešte ani nezačal bojovať,“ tvrdí pre BBC John Gearson, britský vojenský analytik z King College v Londýne.

Pred týždňom politici aj experti opakovali, že nálety sú len začiatok. A zároveň najľahšia časť boja proti terorizmu. Aj napriek všetkým problémom to tak naozaj bude. Predstava likvidovania teroristických sietí po celom svete, ktorá má prísť po víťazstve v Afganistane, musí už teraz Busha, Rumsfelda a vojakov desiť.