Došlo teda aj na majstra. O vymazanie poslednej nuly z ligovej tabuľky sa postaral celok, ktorý v posledných týždňoch preukázal svoje kvality na rôznych fórach – v domácom i európskom pohári, no predovšetkým v lige. Púchovský Matador na jednej strane pretrhol šnúru neporaziteľnosti Interu, no zároveň natiahol svoju víťaznú na štyri stretnutia, čo sa mu v najvyššej súťaži ešte nepodarilo.

„Celé mužstvo je vo výbornej forme, hráme jednoznačne najlepší futbal za to poldruharočné obdobie, čo sme v Superlige,“ skonštatoval jeden z herne najskúsenejších Púchovčanov Jozef Mužlay po tom, čo vyklusal z nôh náročných 94 minút súboja s majstrom. Práve v nadstavenom čase bol Inter najnebezpečnejší. Hlavne Czinegeho bomba mala vyrovnávacie ambície, no Bernady v poslednom momente potvrdil, že páska na jeho rukáve neoznačuje len kapitána, ale je aj znakom kvality. Bernady zožínal potlesk za brankárske umenie, Breška skvelú kopaciu techniku a Mužlay za celozápasovú bojovnosť. Na pravej strane zviedol nekonečné množstvo bežeckých súbojov s Petrášom. „Hrám na poste krajného stredopoliara, kde sa jednoducho na súpera neberú ohľady,“ pokračoval Mužlay, ktorý po príchode do Púchova v kútiku duše dúfal, že bude opäť hrotovým hráčom. „Dnes hrám tam, kde ma mužstvo potrebuje. Začínam si tento post osvojovať a cítim sa na ňom lepšie.“

Na hrote má Púchov dvojzáprah Perniš – Breška, vari najefektívnejšiu útočnú dvojicu v celej súťaži. „Ak by Ľuboš nešiel do súboja, lopta by sa ku mne neodrazila a na úvodný gól by sme ešte čakali,“ chválil svojho spoluhráča Breška, ktorý sa štyri ligové kolá strelecky postil. „Hneď po zmene strán som nezvládol samostatný nájazd na Hýlla, ak by sa to skončilo 1:1, vyčítal by som si to ešte dlho. S o to väčšou razanciou som sa oprel do lopty v 65. min a vyšlo to.“ Breškov náprah pohladil dušu futbalového diváka, ktorý si schuti zatlieskal. A v Púchove je potlesk prejavom vďaky už vyše mesiaca.