FOTO - FRANKFURTER BUCHMESSE/HIRTH

Menší, prešedivený muž so živo komunikujúcimi očami za okuliarmi sa nenútene rozpráva so svojím vydavateľom v nemeckom Suhrkampe. Podchvíľou niekomu podpíše knihu či odpovie na otázku. V elegantnom obleku šitom na mieru ponúka minúty svojho voľného času najväčšiemu veľtrhu na svete vo Frankfurte nad Mohanom. Zrazu sa pozrie na hodiny a rázne vyhlási: už musím ísť na tlačovú konferenciu.

Impresário ho o niekoľko minút v kongresovej sále predstaví: Dámy a páni, s veľkou cťou vám predstavujem Jürgena Habermasa, kľúčovú postavu súčasnej nemeckej filozofie. Autor slávnej eseje o teórii komunikačnej výmene sa postaví a s miernym úsmevom na mladíckej tvári odpovie: „Neviem, či som kľúčový, ale o jednom som presvedčený. Ak budeme vedieť vzájomne komunikovať a načúvať ľudskej reči, moja cesta nebola márna.“

Fiozofia medzi ľudí

V Kostole st. Paul vo Frankfurte nad Mohanom sa včera pred obedom uskutočnila tradičná slávnosť. Odovzdávala sa Mierová cena nemeckých nakladateľov, ktorá s dotáciou 25-tisíc mariek tento rok putovala profesorovi na univerzite vo Frankfurte Jürgenovi Habermasovi (1929). Filozofovi, ktorý zdôrazňuje slobodný tok reči pri porozumení ľudskej individuality a sociálnych odlišností. Sociólogovi, ktorý s ľavicovým akcentom hlása, že sloboda a rovnosť sú záväzné pre každú formu štátnej moci smerujúcu k demokracii.

„Viete, nikdy sa nedá povedať, že myšlienky sú uzavreté a aj preto sa domnievam, že nie som na konci svojich úvah,“ odpovedal Habermas na otázku SME, ako si udržuje dynamiku svojich úvah, ktoré sledujú spoločenské dianie. „Snažil som sa, aby sa filozofia vrátila medzi ľudí. Chcel som ju poľudštiť a dať jej zmysel v informatívnom veku. Ak by som ju mal pomenovať jedným slovom - nazval by som ju filozofiou komunikácie. Alebo lepšie povedané, myšlienkami vyjadrenými ľudskou rečou.

Raz sa ma moji študenti opýtali, či súčasná filozofia vie odpovedať na vysoko teoretické otázky, ale zároveň aj na každodenné ľudské problémy. Áno, vie, odpovedal som. Ale musí sledovať všetky podnety. Nemôže byť ľahostajná voči významom z genetického inžinierstva, snahám teroristov o zmenu civilizačných hodnôt, ale aj násiliu na športových štadiónoch. Ak bude pozorne načúvať a presne formulovať svoje závery, filozofia môže aj naďalej určovať pravidlá hry zvanej ľudské myslenie.“

Hodnoty bez bômb

V súčasnosti asi nejestvuje nijaký iný filozof, ktorý by tak ako Habermas vedel skĺbiť rozličné aj navzájom cudzorodé teoretické podnety. Habermasovi však nejde o mechanické spájanie rozličných predmetov, ale o to, čo je možné z jednotlivých filozofických a sociologických koncepcií prevziať pre lepšie pochopenie aktuálnej situácie človek a spoločnosti a v čom sú slabé miesta jednotlivých teórií.

V tejto tendencii nepoľavuje ani vo svojom poslednom diele Die Zukunft der menslichen Natur. Auf dem Weg zu einer liberalen Eugenik? (vo voľnom preklade - Budúcnosť ľudskej povahy. Na ceste k liberálnej eugenike? - náuke o vývoji populácie), ktorú predstavil na veľtrhu.

Jürgen Habermas v nej vedie filozofickú konfrontáciu s témou genetického výskumu a génovej technológie - od sporu svetonázorov o morálnom statuse pred-osobného ľudského života. Díva sa z perspektívy budúcej súčasnosti, z ktorej dnešná sporná prax vyzerá ako cesta k liberálnej eugenike riadenej zákonmi ponuky a dopytu.

„Snažím sa zamýšľať nad budúcnosťou, ale ak to chcem robiť, musím vedieť, čo sa deje teraz,“ hovorí Habermas. „Veľa počúvam, že nastáva kolízia civilizácií a presadenie vlastných hodnôt. Pýtam sa, prečo sa to rieši ako konflikt. Prečo nie ako výmena? Nech sa potom presadia tie, ktoré človeku umožňujú slobodnejší život, ale aby na ich presadenie bolo treba bomby? S tým ako bytostný pacifista nesúhlasím.“

Jeden deň slávneho filozofa

Jürgen Habermas je od októbra 1994 emeritným profesorom na univerzite vo Frankfurte, kde stále prednáša a pokračuje vo svojom celoživotnom výskume. Patrí medzi veľmi produktívnych autorov a len bibliografia jeho prác tvorí dnes samostatnú knihu. Ako vyzerá jeden deň slávneho filozofa?

„Keď píšem a chodím prednášať, všetko sa točí v presne stanovenom rytme,“ podpovedá Habermas. „Okolo šiestej vstávam, krátko sa ešte pripravím na prednášku a zvyčajne okolo desiatej odchádzam na univerzitu. Na písanie ostáva čas popoludní alebo večer. Využívam vzácne chvíle pokoja a ticha a denne štyri - päť hodín robím. Nechávam si miesto na prestávku a vtedy sa prechádzam po dome. Lepšie sa mi prekrvuje mozog a prichádzam na súvislosti, ktoré by som si inokedy nevšímal.“

Keď Jürgen Habermas dovolenkuje a filozofiu necháva doma, odchádzam s manželkou Ute na chatu a oddáva sa prírode. „Kant mal pravdu. Stačí sa pozrieť na nočnú oblohu nad nami a hneď prichádza človek na iné myšlienky. Rád si zaplávam, no s bicyklovaním som si už musel dať kvôli kĺbom pohov. Záľuby? Som posadnutý knihami, ale čo už narobím, keď je to môj osud?“

ĽUDO PETRÁNSKY

Frankfurt nad Mohanom - Bratislava