ek NATO označil hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí Alexander Jakovenko za "zbytočné a nepochopiteľné" rozhodnutie Aliancie. Dodal, že ruská strana nastolí tento problém 2. apríla na zasadaní Rady Rusko-NATO. Hovorca zároveň oznámil, že Rusko bude požadovať, aby noví členovia NATO prevzali záväzky týkajúce sa dodržiavania Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE). "Aliancia zrejme vychádza z predchádzajúcich predstáv, že v Európe je ešte vojna," poznamenal Jakovlenko.
Uznesenie k rozšíreniu Severoatlantickej aliancie o ďalších sedem členov prerokuje dolná komora ruského parlamentu - Štátna duma - dnes. Údajne pôjde o "tvrdé vyhlásenie", ktoré bezprostredne súvisí s prijatím pobaltských krajín do NATO.
Denník Vremja Novostej však pripomenul nedávny výrok prezidenta Vladimíra Putina, podľa ktorého jedinou možnosťou, ako zmeniť danú situáciu, je rozvíjať spoluprácu s NATO. Zároveň upozornil, že členstvo pobaltských republík v NATO pomôže - s ohľadom na ich medzinárodné záväzky - vyriešiť aj problémy ruskej menšiny. Podľa vojenského experta Valerija Manilova by dnes bolo predčasné podnikať v súvislosti s rozšírením NATO nejaké kroky. Komentáre niektorých politikov sú však tvrdšie. "V Kaliningradskej oblasti bude treba upevniť vojenskú posádku a zaoberať sa nie voľnou ekonomickou zónou, ale skôr zónou vojenskou," uviedol predák frakcie Vlasť v Štátnej dume Dmitrij Rogozin. Predseda branného výboru Štátnej dumy Viktor Zavarzin zase vyhlásil, že Rusko musí prehodnotiť svoje plány vojenského rozvoja a dodal: "S NATO môžeme spolupracovať - i keď ťažko, ale môžeme, a tiež musíme," povedal Zavarzin. (čtk)
