ho práva vo verejnom záujme môže dôjsť napríklad v súvislosti s výstavbou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a tiež uskutočnením stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa spomenutého zákona. Ten významnú investíciu ohraničuje minimálnou výškou jednej miliardy korún. Zároveň musia byť splnené dve podmienky - "plánovaný objem výroby alebo zamestnanosť sú národohospodársky významné" a vláda uskutočnenie takejto investície považuje za verejný záujem, čo potvrdí svojím rozhodnutím.
"Zákon o podpore významných investícií stanovil veľmi nejasné kritériá na to, čo je významná investícia a čo nie. Je tam len jedno kvantifikovateľné kritérium - jedna miliarda korún. Ostatné kritériá ako národohospodársky význam a verejný záujem sú na diskusiu," uviedol advokát Tomáš Kamenec z advokátskej kancelárie Dedák&Partners. Podľa jeho slov sa nedá vylúčiť, že vláda rozhodne v rozpore s verejným záujmom. "Za situácie určitej fetišizácie zahraničných investícií môže lákať investorov do krajiny z politických dôvodov," dodáva.
K vyvlastneniu alebo obmedzeniu vlastníckeho práva nedochádza však na základe rozhodnutia vlády, či niečo je významná investícia, ale až vyvlastňovacím rozhodnutím. To, zdôrazňuje advokát, je už preskúmateľné súdom. Ale aj keby súd uznal, že investícia je významná a uskutočňuje sa vo verejnom záujme, za určitých podmienok môže ústavnosť rozhodnutia súdu posúdiť Ústavný súd.
"Proces vyvlastnenia je oveľa dlhší a nákladnejší ako samotný výkup. V určitom momente sa teda výkupcovi oplatí ponúknuť vlastníkom pozemkov vyššiu cenu a vyhnúť sa tak vyvlastňovaciemu konaniu," podotýka advokát Tomáš Kamenec. (iš)
