"Je užitočné, že sa vyvíjajú nové diagnostické postupy, určite budú mať prínos pre prax," hovorí Ivana Vykrutová z poradne v Košiciach. Len podľa výsledkov testov sa však podľa nej nikdy nerozhoduje - do úvahy sa aj doteraz brali domáce prostredie, osobnosť dieťaťa a ďalšie okolnosti. "Veľmi zriedka išlo dieťa rovno do prvého ročníka špeciálnej školy. Najskôr išlo do prípravných ročníkov, do 'normálnej' prvej triedy, ak ju nezvládlo, opakovalo ju, a až potom, po posúdení všetkých okolností, sa zaraďovalo do špeciálnej."

V Liptovskej Tepličke majú aj základnú, aj špeciálnu školu. "Už desať rokov u nás funguje nultý ročník, už tretí rok aj rómska asistentka, máme s tým veľmi dobré skúsenosti. Do špeciálnej presúvame naozaj len tie deti, ktoré majú vážny hendikep," hovorí Valéria Černohorská, riaditeľka Základnej školy s materskou školou.

Znovuzaradenie detí zo špeciálnej do normálnej školy treba podľa nej tiež dobre zvážiť. "Nemôžeme dať šiestaka do tretieho ročníka. Zatiaľ na to nemáme. Ale je to reálne, keby sme mali technické podmienky a špeciálneho pedagóga," hovorí.

Aj odborníci, ktorí robili prieskum, zdôrazňujú, že preradenie dieťaťa zo špeciálnej späť do normálnej školy sa musí dobre zvážiť. "Vyžaduje si to neustálu kontrolu a podporu reintegrovaných detí. Aj po preradení sú stále vystavené riziku, že vzdelávanie v štandardnej škole bez istého prechodného obdobia a pomoci učiteľov alebo iných kompetentných osôb nezvládnu," zdôrazňujú. (mar)