Slovensko podľa údajov OECD v roku 2001 dalo na zdravotníctvo 5,7 percenta HDP, čo je najmenej zo všetkých krajín V 4. V Poľsku to bolo 6,3 percenta, v Maďarsku 6,8 a v Česku 7,3 percenta. V Nemecku až 10,7 percenta. "Za to, čo máme, je u nás ešte pomerne slušná úroveň zdravotnej starostlivosti a relatívne dobrý zdravotný stav obyvateľov," povedal generálny sekretár komory Eduard Kováč.
Minister Rudolf Zajac by podľa lekárov nemal sľubovať, že jeho reformy zlepšia zdravotnú starostlivosť a zdravotný stav občanov. Moderná starostlivosť je všade na svete veľmi drahá, s rovnakým objemom peňazí ako doteraz ju podľa nich nezaplatíme. "Ak budú pacienti zomierať, neviňme z toho lekárov a sestry. Oni naozaj nemajú za čo liečiť. To, že za tak málo peňazí sú zatiaľ také relatívne dobré výsledky, nie je zásluha politikov, ale lekárov a sestier," hovorí prezident komory Milan Dragula.
Zajac pripomína, že zdravotníctvo je ako deravá kanvica, ktorú treba najskôr zapchať a až potom do nej začať znova nalievať. Zmeniť treba najskôr zlé rozdeľovanie peňazí. "Aj pri neviem akom dobrom rozdeľovaní je objem zdrojov malý," hovorí Dragula.
O mesiac chce lekárska komora predstaviť svoju víziu vývoja v slovenskom zdravotníctve.
Dlh v zdravotníctve dosiahol minulý rok na istine 26 miliárd korún, čo je oproti roku 2002 nárast o 4,775 miliardy. (mar)
