Prvý apríl, to je výmysel, keď sa aj tá najhoršia správa, hrôza, nepríjemná skutočnosť, dá šmahom ruky zrušiť tým krásnym precitnutím: Bé-Bé-Prvý apríl! Toto by sme potrebovali, každý z nás po celý celučičký rok.

Učiteľ vyvolá žiaka, nevie nič, kráča k tabuli ako na popravu a učiteľ vychutnávajúci smrteľné kŕče žiaka, nechá ho prísť až na koniec kalvárie, a keď má gilotína už-už dopadnúť, zaznie:„ Sadni si - prvý apríl"
V ordinácii lekár, nebojte sa, dnes je prvý apríl, to aj smrť rešpektuje. Dnes aj keď zomriete, tak ožijete!

Vlastne, prvý apríl je taká láskavá ľudská amnestia, že sme sa zbytočne vystrašili. Je to aj memento, takže nemeň to, a prijmi to, a preboha - pouč sa, lebo prvý apríl bude až o rok.

Je to ideálna príležitosť pre všetkých zlodejov, podvodníkov, klamárov a sľubovačov - vrátiť sa, hodiť to na apríl a zostať ďalej pekný.
Dôležité je nezobudiť sa do toho rána s vedomím: Pozor, dnes sa nesmiem dať nachytať! Obrali by sme sa o tú nádhernú možnosť zo všetkého vyviaznuť a ešte sa aj schuti zasmiať. Nesmieme sa uraziť, ale to platí skoro vždy. Kto sa urazí, dostáva sa automaticky do celoživotnej nevýhody, je mimo hry, čo sa volá život.

Mám návrh. Čo keby sme prvý apríl spojili s celoslovenským maškarným bálom? Každý Slovák by sa obliekol a zamaskoval do takej podoby, ktorú nevlastní, ale po nej celý život túži! Klamári za pravdovravných, komici za tragédov a naopak, deti za dospelých, dospelí za deti, ženy za mužov a muži - ako inak - za ženy. Aspoň raz byť v koži tých druhých. Muži, odtrpte si celodennú chôdzu na vysokých opätkoch, pohľady, čo vás vyzliekajú, znášajte všetky tie popruhy ženského sveta - čačičky-mačičky, rúže a púdre, nechajte si vetru voľne fúkať pod sukne.

Možno až vtedy by sme pochopili zimu žien!
A ženy, preoblečené za mužov, zase majú jedinečnú príležitosť aspoň preoblečené stať sa slovenským prezidentom. Ak sme ho už medzitým, nedajbože, zvolili, tak to bol ten skutočný. PRVÝ APRÍL!