Vládzem ako predtým, tvrdí Eugen Schweigert po náročnej operácii. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
dialýzy, Mária začala chradnúť.
"Pamätám si chvíľu, keď mi o transplantácii prvýkrát povedala. Sedeli sme u nej v obývačke a ja som sa pozeral na jej ruky. Mala na nich fľaky. Vôbec som nerozmýšľal, či to pre mňa môže znamenať nejaké riziko. Vedel som, že ak nepomôžem, môže zomrieť. Obaja sme ostali slobodní a mali sme k sebe vždy blízko. Ťažko by som niesol takú stratu," hovorí 59-ročný Eugen.
Vyšetrenia ukázali, že Eugen je vhodným darcom. Koncom januára ich prijali do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. "Nemal som strach o seba, skôr o sestru. Dúfal som, že transplantácia sa podarí a čaká nás ešte pár pekných rokov. Nie som už najmladší, ale znášal som celú procedúru pomerne dobre. Je to iba pár týždňov, ale pozrite, ako dobre sa to hojí," hovorí a ukazuje úzke jazvy na bruchu. Občas ho vraj ešte bolia, ale spolieha sa na jarné slnko.
Najkrajší zážitok pre neho bol, keď sa na chirurgickej JIS-ke prebral a o kúsok vedľa videl ležať sestru: "Videl som, že hruď sa jej pokojne dvíha a bol som presvedčený, že sa to musí skončiť dobre. Mali sme totiž pred operáciou určité obavy, lebo na podobné ochorenie zomrel krátko po operácii aj náš otec. Pustili ma domov po desiatich dňoch, sestra si tam ešte týždeň poležala. Spočiatku sa cítila veľmi slabá, lebo chvíľu trvá, kým cudziu obličku organizmus prijme. Teraz je už aj jej oveľa lepšie," hovorí pán Eugen.
Sestra pána Eugena žije v Žiari nad Hronom a on za ňou aj teraz pravidelne chodí. Operácia ich vzťah utužila. Mária považuje rozhodnutie brata za najkrajší dar, aký kedy v živote dostala.
