Ivan Žucha (1935) je profesorom na psychiatrickej klinike Lekárskej fakulty UK v Bratislave. FOTO SME - PAVOL MAJER
"Nemám rád rôzne romantické pomenovania," hovorí o názve svojej najnovšej knihy Kompost jej autor IVAN ŽUCHA. "V knihe je naukladané všeličo a kompost najviac vystihuje tú skladbu textov vytváranú bez toho, že by som špeciálne uvažoval o kompozícii. Tá sa vynorí sama z toho neporiadku, keď veci vedľa seba začnú nadobúdať isté vzájomné vzťahy." Po knihách Fragmenty a Zápisky psychiatra Ivana Žuchu je Kompost jeho beletristickým debutom.
Ťažko sa dá vyhnúť otázke, prečo ste až v posledných rokoch predstavili svoju tvorbu verejnosti. Alebo ste s písaním začali naozaj tak neskoro?
"Nie. Od detstva som bol náruživý čitateľ a postupne mi napadlo začať si zapisovať svoje postrehy, názory, zážitky. Spočiatku len tak, celkom voľne, pre seba."
Necítili ste potrebu tieto texty verejne prezentovať?
"To bolo v časoch, keď sa nedali verejne produkovať veci, ktoré sa nezlučovali s vtedajšou ideológiou. Moje názory sa od nej v mnohom veľmi odlišovali, tak mi ani nezišlo na um pokúsiť sa niečo uverejňovať. Reálne sa to stalo až po zmene politických pomerov."
Takže najnovšia kniha je výberom z vašej celoživotnej tvorby?
"Nie, len asi z posledných piatich rokov. To staré leží kdesi v zošitoch, ani poriadne neviem, kde."
Nemienite to vydať?
"Neviem, nezaoberám sa tým, ale ak by taká možnosť bola, asi by som ju neodmietol."
Kompost tvorí, s výnimkou pár básní, asi osemdesiat krátkych textov. Sú také aj vaše staršie práce?
"Áno, vyplýva to z mojej čitateľskej záľuby. Mám rád autorov, ktorí sa vyjadrujú zhusteným, často aforistickým spôsobom, napríklad Pascal či Nietsche. Takéto čítanie aj písanie mi je veľmi blízke, v krátkych útvaroch som sa tak udomácnil, že už si neviem predstaviť nič iné."
Dávate svoje texty pred uverejnením niekomu čítať?
"Som veľmi uzavretý človek, takže minimálne. Niečo čítala dcéra, niečo manželka, aj to nie zámerne, skôr náhodou."
Píšete pravidelne, alebo len vtedy, keď sa dostaví inšpirácia?
"V posledných asi pätnástich rokoch sa písanie u mňa stalo predmetom osobnej hygieny, každé ráno si sadnem a istý čas čosi píšem. Je to rituál, ktorý dodržujem, aj keď sa nedarí. Ak zapísané za nič nestojí, zahodím to."
Literárna kritika vás považuje okrem iného za nekonvenčného autora.
"Mám veľmi rád nekonvenčné knihy, ktoré sa vymykajú zabehanému spôsobu písania. Na druhej strane som človek veľmi konvenčný, napríklad v obliekaní. A v správaní až otravne konvenčný."
Knihe nechýba humor, hýrite ním aj mimo literatúry?
"Humor si mimoriadne vážim a mám ho rád, ale v spoločnosti nie som typom zabávača. Neviem, či humorom hýrim, ale veľmi rád ho používam na prednáškach a cvičeniach so študentmi. A užitočný je aj v klinickej praxi, napríklad v psychoterapii."
Viacerí lekári píšu knihy. Má pri písaní psychiater vďaka typu svojej profesie výhodu oproti iným?
"Myslím, že áno, zvýhodňuje psychiatra v chápaní iných ľudí ako kompletných bytostí. Na rozdiel od iných lekárov sa musí zaoberať aj zdanlivo vedľajšími vecami pacienta, ako je religiozita, vzťah k smrti a podobne."
Čerpáte z psychiatrickej praxe aj literárnu inšpiráciu?
"Každý starý lekár spoznal veľa ľudí, ktorí na neho veľmi zapôsobili, v dobrom aj v zlom, Človek sa stretáva s množstvom rôznych osudov. Ak si to všíma, môže to využiť."
Ako by ste charakterizovali svoju novú knihu?
"Nedôverujem formulácii typu - čo mal autor na mysli. Lebo nie je isté, či to, čo autor mal na mysli, sa v texte realizovalo. Neopovážil by som sa podkladať možným čitateľom, na čo moja kniha je. Nechal by som na nich, k čomu dospejú, je to objav ich čítania."
