Tri pobaltské štáty sú medzi siedmimi štátmi bývalého sovietskeho bloku, ktoré včera pri ceremónii vo Washingtone oficiálne vstúpili do NATO - a splnili si tak veľmi oneskorene svoj sen: zapojiť sa do vojenskej aliancie podľa vlastnej voľby a nie z prinútenia.
"Je dobré vedieť, že tu bude niekto, kto nedovolí nepriateľom priblížiť sa k našej krajine," hovorí mladý litovský obchodník Aurimas Sirkinkskas.
Kto sú tí "nepriatelia"? Mnohí obyvatelia Pobaltia poukazujú na Rusko, voči ktorému pociťujú odpor v súvislosti s núteným začlenením pobaltských štátov do Sovietskeho zväzu v roku 1940.
A je to zase Kremeľ, kto sa stavia podozrievavo voči rozširovaniu NATO. Zvlášť nahnevaný je pritom práve pre začlenenie pobaltských republík, ktoré podľa neho mali zostať pre alianciu tabu.
"Ak si NATO myslí, že existuje potreba pre takúto ochranu pobaltského regiónu, vyhradzuje si Rusko právo robiť z tohto faktu svoje vlastné závery a v prípade nutnosti konať adekvátne," povedal minulý týždeň hovorca ruského ministerstva zahraničia Alexander Jakovenko.
Celé stáročia boli pobaltské štáty vťahované do toho či onoho mocenského bloku. Ešte pred 15 rokmi sa zdalo, že sú pevne zakorenené v tom sovietskom - s viac než 100-tisíc vojakmi Červenej armády a stovkami pozemných a leteckých základní na svojom území.
Až rozpadom Sovietskeho zväzu sa v roku 1991 striasli Estónsko, Lotyšsko a Litva päť desaťročí okupácie a znovu získali nezávislosť.
(čtk/ap)
