Malý grécky ostrov možno spôsobí pád premiéra Šarona. Patroklos leží 40 km od Atén a 20 km od mysu Sounio oproti Saronide, ktorá nesie meno starovekého kráľa Sarona (1300 pred n. l.). FOTO- TASR
"Ten ostrov je v našich rukách," povedal podľa izraelského denníka Haarec súčasný izraelský premiér Ariel Šaron v 90. rokoch podnikateľovi Davidovi Appelovi. Ten mal podľa návrhu obžaloby Šaronovi, vtedy šéfovi diplomacie, poskytnúť finančnú pomoc v predvolebnej kampani a za to chcel politikovu pomoc pri získavaní podpory pri výstavbe rekreačného strediska na gréckom ostrove.
Táto veta presvedčila štátnu zástupkyňu Ednu Arbelovú, že Šaron je zapletený do úplatkárskej aféry známej ako Grécky ostrov. Appel je už obvinený.
Arbelová po vypočutí nahrávky rozhovoru medzi Appelom a Šaronom navrhla, aby proti premiérovi vzniesla prokuratúra obvinenie z prijímania úplatkov. Bývalá prokurátorka Myriam Rosenthalová v armádnom rádiu povedala, že výrok o ostrove v "našich rukách" je takmer priznaním sa k vine. Šaron tvrdí, že vetu myslel ako žart.
O tom, či bude skutočne čeliť obžalobe, rozhodne generálny prokurátor do mesiaca až dvoch. Dĺžku jeho rozhodovania ešte môže ovplyvniť včerajšie rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý po ôsmich mesiacoch prieťahov na súdoch nižšej inštancie nariadil Šaronovmu synovi Giladovi, ktorý je do aféry tiež zapletený, aby odovzdal všetky dokumenty týkajúce sa vyšetrovania šaronovskej rodiny.
V Izraeli sa diskutuje, či Šaron ešte neoficiálne, ale predsa len silné obvinenia ustojí a aký to bude mať vplyv na jeho projekt stiahnutia sa Izraela z pásma Gazy a naň nadväzujúcu taktiku likvidácie vedenia Hamasu, ale aj na Šaronovu návštevu vo Washingtone.
Šaronova strana Likud sa tvári, že premiér všetko prekoná. Niektorí ministri však podľa denníka Jerusalem Post v súkromí hovoria, že by v prípade obžaloby mal odísť. Zaznievajú aj hlasy, že už mal byť dávno preč.
Podľa analytikov však Šaronovi terajšie nepríjemnosti môžu v jeho strane pomôcť. Voliči Likudu a radoví aktivisti sú známi tým, že sa primknú k tým, ktorých prenasledujú. Navyše Likud je strana prevažne Sefardov, ktorí sú negatívne naladení voči aškenázskym Židom, zväčša voličom ľavice. Práve oni ovládajú súdnictvo a verejnú správu. Pre voličov Likudu je preto Šaronova aféra len ďalším dôkazom, že tieto inštitúcie sú voči premiérovi zaujaté.
Šaronovi by to dokonca mohlo v strane pomôcť presadiť plán stiahnuť sa z Gazy hladšie, ako sa predpokladalo.
Nedá sa však vylúčiť ani opačný scenár. Problém je, že ak bude Izrael pokračovať v podobných operáciách, akou bolo zabitie Jásina, budú ho upodozrievať, že to robí len preto, aby odvrátil pozornosť od Šaronovho škandálu.
Ešte problematickejšia bude Šaronova návšteva u Busha. Šaronovi, ktorý bude mať čo robiť, aby Američanov presvedčil, že je dôveryhodný partner, tak nezostane čas na vysvetľovanie svojich plánov v Gaze.
