Francúzske mníšky nástup ľavice asi nepoteší. V nedeľu volili v severofrancúzskom Roubaix.
FOTO - REUTERS
Už predchádzajúce kolo napovedalo, že pravica bude mať problémy. Jej mediálna hviezda, minister vnútra Nicolas Sarkozy strávil posledný týždeň na mítingoch. Premiér Jean-Pierre Raffarin vyzval svojich sympatizantov, aby "vydržali, pretože on vydrží". Nestalo sa.
Minister sociálnych vecí Francois Fillon, zodpovedný za väčšinu nepopulárnych reforiem, komentoval volebné fiasko slovami: "Zažili sme 21. apríl v opačnom smere." Narážal tak na prehru socialistického prezidentského kandidáta Lionela Jospina, ktorého už v prvom kole volieb v 2002 vyradil extrémista Le Pen.
Pravicová vláda bola presvedčená, že ľavica je po takomto fiasku dezorientovaná a neschopná zvíťaziť. Namiesto toho sa však stala svedkom comebacku ľavicovej koalície PS-socialisti, PCF-komunisti a Les Verts-Zelení.
Ľavica zvíťazila, lebo sa jej podarilo dostať na regionálnu úroveň národné témy. Francúzi po dvoch rokoch pravicového vládnutia vyjadrili nespokojnosť so súčasnou vládnou politikou. V krajine sa nazhromaždili hlasy volajúce po zmene: od zle platených vedcov, urazených umelcov až po robotníkov. K urnám prišlo nezvyklých 65 percent voličov.
Pravicová vláda, príliš zameraná na reformy, opustila verejnú debatu a nechala tak priestor ľavicovej opozícii.
Premiér Raffarin v nedeľu pôsobil nervózne. Je pravdepodobné, že vláda v Paríži zažije niekoľko zmien. Raffarin sa chce zachrániť preberaním ľavicových tém a navrhuje "nový projekt sociálnej súdržnosti".
Aj ľavicu víťazstvo zaskočilo. Populárny politik Jack Lang povedal, že socialisti nemajú nový program. Zároveň priznáva, že na víkendovej ružovej vlne, ktorá zaliala Francúzsko okrem Alsaska a Korziky, sa bude lepšie surfovať k parlamentným a prezidentským voľbám v 2007.
Najväčšie dilemy však stoja pred prezidentom Chiracom. Môže vymeniť vládu. Môže tiež ponechať Raffarina v úrade až do eurovolieb 13. júna, aby ho totálne "vyšťavil". Ako budúci premiér sa črtá Nicolas Sarkozy, ktorý neskrýva prezidentské ambície. Chirac ho môže chcieť za premiéra len preto, aby sa mohol o tri roky v prezidentských voľbách od jeho politiky dištancovať.
Ďalšou možnosťou je rozpustenie Národného zhromaždenia a vypísanie nových volieb. Je len málo pravdepodobná, Chirac sa podobne zachoval v roku 1995, keď rozpustil parlament, v ktorom mala pravica väčšinu. Výsledkom bolo víťazstvo ľavice.
Zmeny vlády v Paríži nastanú buď veľmi rýchlo - koncom týždňa - alebo prezident počká a nechá vládu napospas ľavicovej kritike a médiám.
Autor: MICHAL HAVRAN ml., Štrasburg pre SME
