Americký prezident George Bush ho prijal spolu s premiérmi Slovinska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska. Týchto sedem krajín dostalo pozvánku do NATO už v roku 2002 na summite v Prahe, teraz sa oficiálne stali členmi. Vo Washingtone odovzdali ratifikačné listiny ministerstvu zahraničných vecí, ktoré je depozitárom zmluvy o založení NATO. V Bielom dome bol aj generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer.
Vstup Slovenska a ďalších šiestich krajín je najväčším rozšírením aliancie v jej histórii. "Je to naplnenie jednej obrovskej túžby mnohých generácií demokratov," povedal Dzurinda, ktorý prehovoril ako prvý z premiérov nových krajín aj na stretnutí s ministrom zahraničia Colinom Powellom a prezidentom Bushom.
Slovensko je od včera aj oficiálne viazané zmluvou NATO. Znamená to napríklad, že v prípade napadnutia jedného z členov aliancie musí pomôcť. Je to bezpečnostná istota, ale aj záväzok.
"Z praktického hľadiska pre nás však nedochádza k zásadnej zmene, ako člen sme sa v skutočnosti správali už päť rokov," povedal riaditeľ bruselskej pobočky washingtonského Centra pre bezpečnostné informácie Tomáš Valášek. Slovensko podporilo NATO v Kosove, Afganistane aj v Iraku. "A nejde len o politickú podporu. Už dlhšie prispievame na všetky aktivity aliancie - cvičenia, operácie."
Slovensko nemalo ďaleko k tomu, aby sa členom stalo už v roku 1999, spolu s Čechmi, Poliakmi a Maďarmi. Politika vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara tomu však zabránila. Slovensko potom po voľbách v roku 1998 urobilo výrazný pokrok a v druhej vlne rozšírenia bolo lídrom. Experti sa zhodujú, že na druhý pokus bolo jednoznačne lepšie pripravené ako naši traja susedia z visegrádskej štvorky v prvej vlne.
"Aj preto nečakám, že by mohlo dôjsť po vstupe k nejakým veľkým prekvapeniam," hovorí Valášek. Hneď po vstupe Prahy, Budapešti a Varšavy k šoku došlo. Dvanásť dní po odovzdaní ratifikačných listín sa totiž začala vojna v Kosove. Najmä Praha vtedy nezareagovala práve nadšene. Následne nebolo nadšené ani NATO.
Pre ďalšie krajiny preto pripravilo prísnejšie kritériá. Po 11. septembri sa však samo NATO musela začať výrazne meniť. Najväčšie rozšírenie aliancie tak nie je najväčšou zmenou, ktorou prechádza. Tou je prerod na organizáciu, ktorá by sa dokázala postaviť terorizmu.
"NATO sa musí zmeniť z aliancie proti Varšavskej zmluve na alianciu, ktorej cieľom je udržanie mieru aj za hranicami Európy," povedal expert na NATO washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie Anthony Cordesman.
Zmena je spojená so spormi a mnohí hovoria o kríze. Tá prepukla naplno pred vojnou v Iraku, keď sa dlhoroční spojenci rozhádali. Sedem krajín, ktoré do aliancie včera vstúpili, stálo na strane Spojených štátov a Británie. Podľa mnohých je rozšírenie tak aj o preskupovaní síl vnútri aliancie. "Bude to iná organizácia. Vplyv východnej Európy zmení štruktúru hlasovania. Prinesú nové pohľady," povedal agentúre AP vrchný veliteľ síl NATO v Európe, americký generál James Jones.
