pre budúceho premiéra, ktorý by nastúpil po Millerovom odchode 2. mája. Dnes by tiež mal prezident zverejniť meno svojho kandidáta na premiéra.
Lídri pravicových opozičných strán však už oznámili, že novú vládu nepodporia a požadujú čo najskôr nové voľby. "Dnes máme sobotu, tak by pokojne mohli byť aj zajtra," reagoval Jan Rokita, predák opozičnej Občianskej platformy, ktorá vedie v prieskumoch verejnej mienky. Prvý dátum, ktoré pre parlamentné voľby vážne prichádza do úvahy, je 13. jún. To by sa konali spoločne s voľbami do Európskeho parlamentu.
Proti tomu však je vládny Zväz demokratickej ľavice (SLD), bez ktorého hlasov Sejm nebude schopný prijať uznesenie o predčasnom ukončení svojho funkčného obdobia. "Tento parlament ešte nevyužil všetky svoje možnosti. Môže vygenerovať vládu, ktorá môže pre Poľsko dobre pracovať," presviedčal v sobotu na zasadaní vedenia SLD jej predseda Krzysztof Janik. SLD chce, aby voľby sa konali podľa pôvodného plánu na jar 2005.
Podľa bleskových prieskumov agentúry OBOP po Millerovom odstúpení by až 17 percent Poliakov chcelo na poste premiéra Marka Borowského, súčasného predsedu parlamentu. Ten spolu so svojimi priaznivcami vystúpil v piatok z SLD, založil novú stranu Poľskú sociálnu demokraciu (SDPL) a tým privodil Millerov pád. Druhým kandidátom s trinástimi percentami je minister vnútra a bývalý premiér Józef Oleksy z SLD, o ktorom sa najčastejšie hovorí ako o budúcom prezidentovi.
SDPL vznikla po neúspešných pokusoch reformovať zvnútra SLD. V marci vystúpili jej dnešní zakladatelia na zasadaní vedenia SLD neúspešne s deklaráciou Dosť ilúzií, ktorá navrhovala cestu, ako by mohla SLD opäť získať priazeň voličov.
V prvých prieskumoch má SDPL 11 percent preferencií, čím by sa stala 3. až 4. najsilnejšou stranou. Získala by okolo 56 mandátov, čo je dvojnásobok jej súčasného členstva. SLD by dostala iba sedem percent.
V dôsledku vzniku novej ľavicovej sily nastal pohyb aj v Únii práce. Táto malá strana vytvorila vo voľbách v roku 2001 spoločnú kandidátku s SLD a vďaka tomu má dnes 15 poslancov. Jej preferencie sa ale vždy pohybovali na úrovni 2-3 percentá, pod hranicou nutnou pre vstup do parlamentu. V apríli sa má konať zjazd, ktorý rozhodne o budúcnosti strany. Jej podpredseda Tomasz Na˝´cz, napríklad chce, aby sa únia spojila s Borovského stranou. Sám do nej prestúpi každopádne.
" Po 2. mája budem poslancom SLD, bývalým premiérom, manželom a dedkom," deklaroval Miller, ktorý sa nechystá kandidovať do Európskeho parlamentu. V piatich týždňoch, ktoré ešte zostane vo funkcii, sa chce sa sústrediť na zákony, ktoré musí Poľsko prijať ešte pred vstupom do EÚ.