Havel pred dverami väzenskej cely v Ruzyni, v ktorej kedysi sedel.
Tomki Němec bol osobným fotografom československého prezidenta Václava Havla v rokoch 1989 - 1992. Na prvej fotografii v jeho knižke lakonicky nazvanej Václav Havel je zhromaždenie pražských študentov, ktorí držia nad hlavami čiernobiele plagáty s portrétom usmiateho mužíčka s fúzikmi pod nosom a s nápisom Havel na Hrad. To je fotka z decembra 1989. Na poslednej fotografii vidíme chrbát toho istého muža, ako stojí sám na balkóne Pražského hradu a prihovára sa občanom po zvolení za českého prezidenta vo februári 1993. Osemdesiatdeväť čiernobielych fotografií z tých 26 mesiacov vypovedá veľa o dejinách Československa a o tom drobnom mužovi, ktorý ich významne ovplyvnil.
Ani na jednej fotografii nemá Havlova tvár arogantný výraz. Zažil som ho v mnohých situáciách a viem, že to nie je výsledok servilného výberu osobného fotografa. Havel sa totiž správa spôsobom, ktorý Petr Pithart označuje slovami „prvorepubliková zdvorilosť“. Tento pondelok bol v Radiožurnále Českého rozhlasu hosťom Mikrofóra. Na jedovatú otázku anonymného poslucháča, prečo už konečne neodstúpi, keď je neschopný a chorý, odpovedal Havel s takou previnilou slušnosťou, až ma to naštvalo. V Němcovej knižke je fotka s Havlom pred dverami väzenskej cely v praž-skej Ruzyni, kde sedel v osemdesiatych rokoch. Netvári sa tam ani vyzývavo, ani martýrsky, ani ako hrdina. Na tvári má plachý chlapčenský úsmev.
S takým istým úsmevom vítal v Prahe neskôr svojich hostí Salmana Rushdieho alebo dalajlámu, zatiaľ čo „politickí pragmatici“ rôzneho razenia považovali ich pozvanie za zbytočný hazard a provokáciu mocných absolutistických ríší. Bez úsmevu však stojí Havel v marci 1992 pred súdom v Ruzyni a ako prvý prezident v dejinách Československa svedecky vypovedá v procese s agentmi ŠtB Lorencom, Vykypělom a Kinclom. A s hlavou v dlani počúva 12. júna 1992 po polnoci v akejsi anonymnej kancelárii referovanie Václava Klausa o poslednom stretnutí s Vladimírom Mečiarom a budúcnosti federácie po voľbách 1992.
História zastavená v momentkách fotografií tvorí zvláštne leporelo o jednom malom veľkom mužovi českých a slovenských dejín.Ten muž je už takmer dvanásť rokov prezidentom na Pražskom hrade. Dva roky bol aj mojím prezidentom. Lepšieho a slušnejšieho som nezažil. Němcove fotky ma v tom len utvrdili.
Autor: MARTIN PORUBJAK(Autor je dramaturg SND, režisér a publicista)
