BRATISLAVA - Opýtaní politici a aj vedenie rezortov spravodlivosti a vnútra sú za to, aby členské krajiny Európskej únie mali právo vetovať jej návrhy v otázkach vnútornej politiky. Nesúhlasia s premiérom Mikulášom Dzurindom, ktorý v stredu v Bruseli naznačil, že Slovensko je ochotné sa tohto práva vzdať.
"Minister je za zachovanie práva veta členských krajín v oblasti vnútornej politiky a spravodlivosti," povedal hovorca ministra vnútra Boris Ažaltovič. V praxi sa podľa neho ukázalo, že "racionálne" návrhy Rada ministrov spravodlivosti schvaľuje jednohlasne. "Nie je teda dôvod zavádzať väčšinové hlasovanie," hovorí Ažaltovič. Minister Vladimír Palko si myslí, že oblasť vnútornej politiky by mala zostať v právomoci Slovenska a na spoločnej legislatíve sa budú musieť dohodnúť všetky členské štáty únie.
Aj predseda brannobezpečnostného výboru Robert Kaliňák zo Smeru sa prikláňa k tomu, aby si krajiny právo veta ponechali. "Sú otázky, kedy by Slovensko malo mať dôležité slovo," tvrdí. "Strata práva veta vytvára situáciu, keď sa stráca dosah na túto politiku, ktorá je špeciálne vyhranená," pridáva sa aj Sergej Kozlík z HZDS.
Analytik Peter Zsabka tvrdí, že proti takémuto kroku hovoria aj odborné argumenty. Trestné právo členských krajín únie nie je takmer vôbec zosúladené. "Keby sa prijala nejaká regulácia na úrovni Bruselu, bolo by možné, že by niektorým krajinám nevyhovovala." Aj on si myslí, že nie je problém, aby rozumné návrhy prešli jednohlasne.
Ministerstvo spravodlivosti chce právo veta zachovať, ale nebráni sa diskusii. "Sme pripravení hľadať flexibilné riešenia," povedala štátna tajomníčka Lucia Žitňanská. (rp)
