BRATISLAVA, BRUSEL - Premiér Mikuláš Dzurinda v stredu v Bruseli naznačil, že Slovensko je pripravené pre boj s terorizmom vzdať sa v Európskej únii práva veta v oblasti spravodlivosti a vnútra. Urobil tak bez toho, aby sa predtým poradil s oboma slovenskými ministerstvami, ktoré na práve veta naďalej trvajú.
"Toto stanovisko zastáva ministerstvo spravodlivosti dlhodobo a schválila ho aj vláda," vyhlásila štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Lucia Žitňanská. Na práve veta sa zaviazala trvať vláda ešte v minulom roku.
Dzurinda svoje slová zdôvodňoval tým, že po nedávnych atentátoch v Madride sa zmenila situácia. "Nič som neurobil, len som reagoval na konkrétnu diskusiu nad nesmierne ťažkou a zložitou témou," povedal včera premiér. Tvrdil, že sa už s oboma ministrami rozprával a nechce, aby sa vyvolávali šarvátky medzi koaličnými partnermi.
Ak sa podľa neho ukáže, že účinný boj proti terorizmu si žiada zmenu postoja k hlasovaniu o spravodlivosti a vnútre, tak sa oň bude snažiť. Premiér tiež "chce vidieť človeka na Slovensku, ktorý by bol proti".
Hovorca ministra vnútra Boris Ažaltovič povedal, že zatiaľ nemajú konkrétne informácie zo summitu a "nevieme presne, akú pozíciu zaujal predseda vlády". Minister Vladimír Palko podľa neho predpokladá, že premiér reagoval na aktuálny vývoj na summite v Bruseli a chce sa u neho po jeho návrate o všetkom informovať.
Ani Žitňanská nevedela o tom, že by premiér hovoril s ministrom Danielom Lipšicom: "Konzultujú pravidelne, nemám informácie, či o tejto otázke konzultoval."
Opoziční poslanci Dzurindov krok kritizovali. "Pán Dzurinda prekročil kompetencie. Je to jeho individuálne vyjadrenie bez toho, aby to mal konzultované na úrovni vlády," vyhlásil Sergej Kozlík z HZDS. Predseda brannobezpečnostného výboru Robert Kaliňák má pocit, že sa vláda zúžila na jedného človeka. "Bez širšej diskusie rozhoduje pán premiér o veciach, ktoré by sa mali rozhodovať na širšom fóre," povedal.
Kozlík si nemyslí, že podobnej situácii by dokázal zabrániť výbor pre európske záležitosti, ktorý by mal po vstupe do únie dozerať na pôsobenie vlády v orgánoch únie. "Ak sa nevie vláda vyrovnať s tým, že premiér koná svojvoľne, tak sa s tým nebude vedieť vyrovnať ani parlamentný výbor."
Analytik Centra pre európsku politiku Peter Zsabka nepovažuje premiérove slová za šťastné. "Bolo treba viac vážiť slová, zrejme to vyplynulo z nálady na summite," myslí si. Zrušenie veta v únii považuje za málo pravdepodobné, lebo by s tým museli súhlasiť všetky členské štáty. Jedným z najväčších odporcov je Veľká Británia. Agentúra TASR včera uviedla, že podľa nemenovaného diplomata Británia aj ostatné krajiny v tomto bode ustúpia.
Čo je právo veta
Právo veta v niektorých oblastiach zabezpečuje členským krajinám, že únia neprijme také rozhodnutia, ktoré poškodia ich záujmy. Ak to hrozí, môže krajina rozhodnutie zablokovať. Zrušenie tohto práva by znamenalo, že na prijatie stanoviska celej únie stačí kvalifikovaná väčšina hlasov všetkých krajín a nie ich všeobecný súhlas. Prebiehajú rokovania, v koľkých oblastiach zostane v budúcnosti toto právo zachované a v koľkých bude stačiť kvalifikovaná väčšina. (r)
Autor: ROMAN PATAJJANA MIKUŠOVÁ
