Nitriansky advokát PETER KOSCELANSKÝ hovorí o súdnom spore, ktorý sa mu podarilo vyhrať s firmou Volkswagen Elektrické systémy, s. r. o.
Je tento prípad, keď zamestnávatelia svojich zamestnancov takmer vydierajú, ojedinelý?
"Nie. Ja mám rozrobené veci v ďalších piatich firmách a jedno majú spoločné - za všetkými je stopercentný zahraničný kapitál. Hovorí sa, že na Slovensko pritiahla zahraničný kapitál najmä kvalitná, lacná pracovná sila, a oni sa k zamestnancom aj tak stavajú."
Problém asi bude v strachu zamestnancov vzoprieť sa zamestnávateľovi. Len čo sa vzoprú, prídu o miesto...
"Dve ženy, ktoré robili vo Volkswagene Elektrické systémy, s. r. o., so sídlom v Nitre, za mnou prišli v júni minulý rok. Keď mi dali doklady, za akých podmienok niekoľko rokov vo firme pracovali, v prvom momente som si myslel, že to ani nemôže byť pravda. Hneď som im hovoril, že ak len 20 percent z toho je pravda, tak je to neuveriteľné."
Čo bolo neuveriteľné?
"Napríklad jedna z nich pracovala dva a pol roka a mala deväťkrát uzavretú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so skúšobnou dobou na tri mesiace. Na konci skúšobnej doby pracovný pomer vždy zrušili a hneď uzavreli ďalšiu rovnakú zmluvu, ktorá platila od ďalšieho dňa. Inštitút skúšobnej doby používala firma na to, aby mohla pracovníka bez udania dôvodu vyhodiť kedykoľvek, keď jej to bude vyhovovať. Keď im to vyhovovalo, urobili z nich sezónne pracovníčky. Údajne sa navýšila potreba pracovníkov, tak im zmluvy zmenili na dobu určitú na sezónne práce. To znamená, že len čo u zamestnávateľa pominie dôvod sezónnosti, povie pracovníkovi dovidenia."
Ako prišli vaše klientky o prácu?
"Jedna priniesla papier, že je chorá. Druhej pracoval vo firme aj manžel. Predpoludním podal sťažnosť na inšpektorát práce a popoludní mu manželku vyhodili z roboty."
Mali ste svedkov?
"Vypovedalo asi desať svedkov. Súd vyhovel žalobe a povedal, že oznámenie o skončení pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer trvá u oboch žalobkýň na dobu neurčitú naďalej. Ak rozsudok nadobudne právoplatnosť, majú právo nastúpiť do práce a majú právo na doplatenie plnej náhrady mzdy za obdobie, ktoré tam neboli, čiže od apríla 2003."
Čo na to firma?
"Oslovil som ich mimosúdne, ale nedohodli sme sa. Na súde tvrdili, že keď sa pracovníčkam nepáčilo, mali sa dávno ozvať. Prokuristka firmy povedala, že oni nie sú sociálny ústav, ale firma, ktorá sem prišla robiť biznis. Že ako by k tomu prišli, keď by sa museli jedného dňa zbaliť, odísť a vyplatiť všetkým odstupné. Vystupovala dosť nepríjemným štýlom, že Zákonník práce neporušovali. Predstavili jedného svedka, ktorý mal svedčiť v ich prospech, ale v konečnom dôsledku dosvedčil, že v čase, keď mojim klientkam dávali poslednú zmluvu na dobu určitú ako sezónnym pracovníčkam, šéf logistiky už vedel, že žiadnych pracovníkov potom potrebovať nebudú, lebo výroba káblových zväzkov sa presúva do Maroka."
Prečo sa zamestnankyne neozvali skôr?
"Boli rady, že vôbec majú prácu. Keď im ponúkali nevýhodné zmluvy, mali na výber - buď sa ozvú a skončia na ulici, alebo sklonia chrbát a prijmú, čo im ponúkajú. Po vyhlásení rozsudku súdu som mal príjemný pocit, keď som videl ich spokojnosť, že ony dve, ktoré boli tak dlho ponižované, vyhrali."
Koľko zarábali?
"Okolo desaťtisíc hrubého. Za prácu nonstop."
Hovorili ste, že vediete spory s ďalšími firmami. Sú to podobné problémy?
"Spory sú napríklad preto, že firmy nerešpektujú pracovnú dobu, zamestnanci sú pod sústavným stresom, že budú vyhodení z práce, ženy bežne dvíhajú ťažké veci, ktoré nesmú dvíhať. Akoby si investori niekedy mysleli, že sú v nejakej rozvojovej krajine. Akoby sa práva zamestnancov rovnali nule."
