Neveľký sprievod kňazov a veriacich dorazil za spevu náboženských piesní na Hviezdoslavovo námestie po omši, ktorá sa konala v Dóme svätého Martina. V rukách držali sviečky. Počasie bolo také isté ako pred 16 rokmi - husto pršalo a bolo chladno. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
V podobnom upršanom počasí ako v piatok 25. marca 1988 sa včera stretlo asi 50 ľudí na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, aby si zaspomínali na sviečkovú demonštráciu, ktorú vtedy rozohnala polícia za asistencie vodných diel.
Hlavná časť včerajšej spomienkovej akcie sa začala až po ukončení omše v Dóme svätého Martina. Odtiaľ prišiel sprievod veriacich a kňazov, v jeho čele na drevenom podstavci niesli sochu panny Márie. Prišiel aj starosta mestskej časti Staré Mesto Peter Čiernik, ľuďom sa prihovoril aj spišský diecézny biskup František Tondra.
"Dnes mám pocit, že som stála pri tom, keď sa začali všetky zmeny," zaspomínala Mária Koščová, ktorá sa na demonštrácii zúčastnila pred 16 rokmi a ani jeden rok nevynechá spomienkovú akciu. "Myslím si, že dnes sa to zneužíva. Vtedy sme sem prišli pre inú slobodu, a nie pre tú, ako sa chápe dnes - robím si, čo chcem."
Pred 16 rokmi asi 2000 zväčša veriacich ľudí prišlo po výzve takzvanej podzemnej cirkvi, fungujúcej počas totalitného režimu, na Hviezdoslavovo námestie žiadať náboženskú a občiansku slobodu. Pokojná akcia bola dopredu riadne ohlásená a organizovali ju členovia katolíckeho disentu na čele s Jánom Čarnogurským, Františkom Mikloškom a tajným biskupom Jánom Chryzostomom Korcom. Čarnogurského aj Mikloška už deň pred akciou zadržala ŠtB, na akcii potom ďalších 141 ľudí. Podozrivý z účasti bol každý, kto v ten deň kupoval sviečky, ktoré sa neúmyselne stali symbolom demonštrácie.
Komunistický režim vtedy v televízii nasadil o piatej popoludní do vysielania obľúbenú Angeliku, aby odpútala pozornosť ľudí od tejto akcie. Vysokoškoláci dostali rektorské voľno a mestská doprava prestala jazdiť podľa grafikonu. Sviečkovej demonštrácii, ako sa neskôr začala nazývať, sa napriek tomu nepodarilo zabrániť a v tom čase sa v celom Československu stala najviditeľnejším prejavom odporu proti režimu. (rk, r)
