Tesne po voľbách v roku 2002 nastúpil do funkcie generálneho riaditeľa sociálneho poistenia na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Šéf rezortu Ľudovít Kaník ho poveril vypracovaním koncepcie dôchodkového sporenia. Inšpirovaný príkladom čílskej dôchodkovej reformy utvoril pracovný tím. Skupina sa však o zopár mesiacov rozpadla. Ivan Švejna nasledovaný svojím poradcom, ekonómom Martinom Chrenom, opustil vzápätí aj stoličku na ministerstve. Dnes obaja pracujú v Nadácii F. A. Hayeka a tam sa uskutočnil aj tent o rozhovor.
Prečo ste v minulom roku opustili tím, ktorý pripravoval druhý, takzvaný kapitalizačný pilier dôchodkovej reformy?
Švejna: "Lebo máme iný názor na to, ako má dôchodková reforma vyzerať ako celok. Nesúhlasíme najmä s takou verziou zákona o sociálnom poistení, aká bola prijatá."
Ako si vysvetľujete fakt, že v zákone o sociálnom poistení, v ktorom sa okrem iného zvyšuje vek odchodu do dôchodku na 62 rokov, nie je ani zmienka o tom, že na Slovensku od budúceho roka bude fungovať aj druhý pilier - dôchodkové sporenie?
Chren: "Dôchodkové sporenie a sociálne poistenie, teda prvý a druhý pilier, boli pripravované úplne nezávisle. Namiesto toho, aby sa harmonicky dopĺňali, budú si konkurovať a navzájom sa vytláčať. Výsledkom je to, že priebežný systém, ktorý sme sa snažili riešiť v dôchodkovej reforme, bude finančne nestabilný aj v budúcnosti. Navyše, z dôchodkového systému zmizne akákoľvek solidarita."
Čiže neprichádza do úvahy postupné odumieranie priebežného systému?
Švejna: "Nie, naopak, jeho váha sa zväčšuje."
Čím?
Švejna: "Vyššími odvodmi a takisto vyššími nárokmi na dôchodky, pretože štátny priebežný systém je teraz postavený výhradne na princípe zásluhovosti. Lenže štát v priebežnom systéme peniaze za vybraté poistné nezhodnocuje, ale obratom ich vypláca dôchodcom. Podstata sa teda nemení. Ak sa teraz vyriešila jeho deficitnosť zvýšením dôchodkového veku, je to len dočasný jav. O niekoľko rokov ho bude treba opäť opravovať. Napríklad tým, že sa opäť zvýši vek odchodu do dôchodku alebo výška odvodov."
Chren: "Zvýšenie veku odchodu do dôchodku bolo v podstate jediným opatrením zákona o sociálnom poistení, ktoré riešilo finančnú krízu štátneho priebežného systému. Ak ste sa pýtali, čím sa zvyšuje jeho váha, tak po prvé tým, že sa zvýšilo celkové percento odvodov na dôchodkové poistenie z 28 na 28,75 percenta z hrubej mzdy, po druhé, zvýšil sa vymeriavací základ z 32-tisíc korún na trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čiže sa bude donekonečna zvyšovať aj v budúcnosti, a po tretie - čo najhoršie dopadne na peňaženky daňových poplatníkov - zmenilo sa percento, ktoré zo svojej hrubej mzdy platí priamo zamestnanec, zo 6,4 na 7 percent. Pre zamestnanca s priemerným príjmom to znamená, že pre dôchodkové poistenie bude mať čistú mzdu zhruba o 1000 korún ročne nižšiu."
To je strana nákladov priebežného systému. Ako to teraz vyzerá s jeho výnosmi, teda dôchodkami založenými na plnej zásluhovosti?
Chren: "V doterajšom systéme, keď sa platilo 28 percent na priebežný dôchodkový systém, 20 percent z toho išlo na starobné dôchodky. Štát za to vyplácal približne 42-percentnú mieru náhrady. To znamená, že priemerný dôchodok človeka, ktorý bol zamestnaný 40 rokov, predstavoval zhruba 42 percent jeho mzdy dosiahnutej v čase odchodu do dôchodku. Nový model výpočtu dôchodkov poskytovaných štátom je však nastavený tak, že sa štát zaväzuje vyplácať mieru náhrady až vo výške 50 percent. Inými slovami, za vloženie približne rovnakej sumy sa štát zaväzuje vyplácať podstatne vyššie dôchodky. To v budúcnosti opäť vyvolá finančné pnutie."
Švejna: "Vrátim sa k tej úplnej zásluhovosti, ktorej rubom je nulová solidarita. Teraz štát hovorí občanom: Plaťte veľa a my vám v budúcnosti veľa dáme, veď nájdeme niekoho, koho zdaníme. Občania, ktorí zostanú v upravenom pôvodnom dôchodkovom systéme, získajú priemernú náhradu mzdy 50 percent, tí, ktorí prestúpia do nového dvojpilierového systému, kde už 9 percent zo zaplateného poistného pôjde na sporenie, až 60 percent, z toho od štátu 25. Ale odkiaľ sa zoberú všetky tie peniaze? Cieľom dôchodkovej reformy predsa nie je, aby politici ľuďom sľubovali v priebežnom systéme vysoké dôchodky, cieľom je postupne zredukovať štátny priebežný dôchodkový systém a prejsť na trvalo udržateľné riešenie - tým je dôchodkové sporenie."
Vláda však na dôchodkovú reformu odložila z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu 65 miliárd korún. To môže zmierniť deficit.
Švejna: "Zákonitým dôsledkom prechodu k druhému pilieru dôchodkovej reformy k dôchodkovému sporeniu je dlh v prvom pilieri. Ak budete časť odvodov posielať na svoj účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, tak tieto peniaze budú štátu chýbať na výplatu dôchodkov v priebežnom systéme. To je, takpovediac, dobrý deficit, pretože v budúcnosti sa znižujú vaše nároky na štátny priebežný systém a jeho dlh začne reálne klesať. Práve na krytie tohto deficitu majú slúžiť peniaze z privatizácie SPP. Lenže problém je v tom, že zmeny prijaté v štátnom priebežnom dôchodkovom systéme jeho problémy neriešia, iba odsúvajú. Tak, ako je štátny dôchodkový systém dnes navrhnutý, bude v budúcnosti znovu produkovať dlh sám osebe."
Chren: "Na Slovensku je dnes pomer 100 pracujúcich na 72 dôchodcov. Ak sa demografická situácia nezmení, v roku 2040 bude každý pracujúci v priebežnom systéme financovať viac ako jedného dôchodcu. Na 100 pracujúcich by malo pripadať až 132 dôchodcov."
Ak je riešením úplný prechod na dôchodkové sporenie, akú úlohu by v dôchodkovom systéme mal podľa vás potom zohrávať štát?
Chren: "Dôchodkové sporenie je zo samej povahy založené na plnej zásluhovosti. To, koľko odtiaľ dostanete, závisí od toho, ako dlho ste pracovali, koľko ste zarábali a, samozrejme, aký je výnos z nasporených peňazí. Ak súkromný sektor dokáže zhodnotiť vaše peniaze lepšie ako štát, čo priznáva aj ministerstvo práce, štát by mal zabezpečiť solidaritu. Inými slovami, o tých, ktorí si nedokážu nasporiť na svoj dôchodok, by sa mal postarať štát a mal by im poskytnúť minimálny dôchodok."
Švejna: "Keď už štát niečo prerozdeľuje, tak má prerozdeľovať smerom od bohatých k chudobným. Lenže teraz je priebežný systém nastavený opačne, peniaze sa presúvajú od chudobných k bohatým s prísľubom, že v budúcnosti štát zdaní pracujúcich s vysokými príjmami, aby mohol vyplatiť sľúbené vysoké dôchodky. Dôchodková reforma v priebežnom systéme skoro dvom tretinám ľudí, ktorí teraz odchádzajú do dôchodku, znižuje dôchodky. Ak by napríklad podľa starého systému mali nárok na 6-tisíc, podľa nového výpočtu dostanú len o niečo viac ako štvortisícový dôchodok."
Chren: "Aby nedošlo k nedorozumeniu, je pravda, že priemerná náhrada mzdy sa zvyšuje na 50 percent, čiže zvyšujú sa priemerné dôchodky, ale ľudia, ktorí majú nižšiu mzdu ako priemernú, budú mať nižšie dôchodky oproti pôvodnému systému. Naopak, ľudia, ktorí zarábajú viac ako priemer, čo je tak jedna tretina ľudí, tí budú mať dôchodky vyššie. Hoci sa teda podľa nového systému priemerné dôchodky, a teda i celkové náklady na dôchodky od štátu - zvýšia, takmer dve tretiny ľudí získajú menej než bol ich nárok v pôvodnom systéme platnom do konca minulého roku."
Švejna: "Ešte dodám, že v tých dvoch tretinách ľudí, ktorí dostanú v priebežnom systéme nižšie dôchodky, je väčšina žien. Na jednej strane sa diskutuje, či má byť určitý počet žien povinne zastúpených na kandidačných listinách politických strán, na druhej strane sa prijme systém, na ktorý doplatia najmä ony. Úplná zásluhovosť priebežného systému je podľa nás tragédia s nedozernými následkami."
Keď priebežný systém nezaručuje minimálny dôchodok, ale, naopak, zohľadňuje plnú zásluhovosť, vyplýva z toho to, že niektorí ľudia budú mať také nízke dôchodky, že budú v starobe odkázaní na sociálne dávky?
Švejna: "Presne tak. Ak už niekto chcel dostať do priebežného systému istú mieru zásluhovosti, mal to urobiť ako vo Švajčiarsku, kde je stanovený minimálny a maximálny dôchodok a v danom rozmedzí sa pohybujú jednotlivé dôchodky. Z nášho pohľadu by však mala reforma vyzerať tak, že štát v priebežnom systéme garantuje iba minimálne dôchodky a všetko ostatné sa deje na báze sporenia v súkromnom sektore. Dokonca aj povinné sporenie by malo byť povinné len do toho času, kým si nasporíte na základný dôchodok. Potom by to malo byť už na slobodnom rozhodnutí občana, ako sa pripraví na starobu. Tým by sa usporili obrovské prostriedky a výška povinných odvodov by mohla byť výrazne nižšia."
Chren: "V súčasnosti však oba systémy sú postavené výhradne na zásluhovosti, úplne teda chýba solidarita. Zrušil sa inštitút minimálneho dôchodku. Kto si nenasporí alebo nesplní kritériá v priebežnom systéme, nedostane dôchodok. Ak by na takomto princípe fungovalo zdravotníctvo, to by znamenalo, že bohatý človek, ktorý ochorie, bude mať v nemocnici vlastnú izbu s televízorom, osobitnú starostlivosť, slovom všetok komfort. Ale bezdomovec, ktorý si neplatí zdravotné poistenie, tomu by nedali ani inzulín. Isteže, môže to fungovať aj takto - kto viac zaplatí, viac dostane, kto nezaplatí, nedostane nič, ale na čo to má robiť štát?!
Ako si máme vysvetliť, že z jednej vládnej koalície vyšli dva konkurenčné dôchodkové systémy, ktoré vychádzajú z úplne odlišných filozofických prístupov?
Švejna: "Robili to dva rozdielne tímy."
Tí občania, ktorí od budúceho roka vstúpia prvý raz do pracovného procesu, musia sa povinne prihlásiť do dôchodkového sporenia. No tí, ktorí budú mať do dôchodku viac ako 10 rokov, budú mať na výber. Prečo by si podľa vás mali zvoliť u nás neodskúšané dôchodkové sporenie, keď im štát v priebežnom systéme sľubuje vyššiu mieru náhrady mzdy?
Švejna: "Ako sme už povedali, priebežný systém je nestabilný zo svojej podstaty a bude sa musieť meniť. Záruka, že dostanete v budúcnosti dnes sľubované dôchodky, je veľmi slabá. Naopak, záruka, že dôchodkový systém postavený na sporení bude výnosnejší, je celkom reálna. Navyše, peniaze v ňom uložené sú vlastníctvom občanov a podliehajú aj dedičskému konaniu. Politici už nebudú môcť svojvoľne siahnuť na tieto peniaze, pretože vlastníctvo je chránené ústavou."
Ako sú podľa vášho názoru nastavené podmienky na vznik dôchodkových správcovských spoločností? Budú motivovať seriózne spoločnosti a odrádzať pochybných hráčov typu B.M.G?
Švejna: "Ťažko dnes povedať, ako to bude fungovať, môžeme hovoriť len o tom, ako to funguje v zahraničí..."
Je teda druhý pilier nastavený štandardne?
Švejna: "V niečom áno, v niečom nie."
V čom nie?
Švejna: "Podľa mňa je zbytočná podmienka, že dôchodková správcovská spoločnosť musí do 18 mesiacov odo dňa, keď začala vytvárať dôchodkové fondy, získať 50-tisíc poistencov, inak jej bude odňatá licencia. Odhadujem, že do roka a pol bude 400- až 500-tisíc ľudí poistených v druhom pilieri. To nie je zas taký veľký trh. Treba však dodať, že každý rok bude do tohto systému vstupovať zhruba 50-tisíc nových poistencov, pôjde o mladých ľudí, ktorí vstúpia po prvýkrát do pracovného procesu. Nedáva teda žiadnu logiku, aby nejaká dôchodková správcovská spoločnosť skončila, keď nezíska do vymedzeného času 50-tisíc poistencov. Môže ich získať neskôr."
Chren: "Rovnako nepokladáme za správne, že minimálne 50 percent prostriedkov z dôchodkového sporenia musí byť investovaných do slovenských cenných papierov. Podľa mňa to ešte Európska únia napadne. Toto všetko sa však dá zmeniť."
O akú veľkú poistnú sumu sa bude "hrať" v prvom roku?
Chren: "Veľmi zjednodušene: ak počítame odvod na dôchodkové sporenie vo výške 9 percent z priemernej mzdy, čo je asi 1250 korún, pri počte pol milióna poistencov je to zhruba 625 miliónov korún."
Švejna: "Každý podnikateľ si teda spočíta, aké výdavky na spustenie tohto systému sú ešte rentabilné. Treba pritom zvážiť i to, že poplatky, ktoré budú jediným príjmom dôchodkových spoločností, sú striktne regulované."
Ak je aj uložené dôchodkové sporenie povinné, chráni štát úspory občanov v správcovských spoločnostiach, zaručuje ich platobnú schopnosť?
Chren: "Žiadna reforma by nebola pripravená dobre, ak by existovala akokoľvek znateľná šanca, že úspory občanov budú napríklad defraudované. Hoci štát zo zákona bude ručiť za stratu úspor z dôvodu nezákonnej činnosti správcovských spoločností, záruka je len do výšky 50 percent zostatku v rezervnom fonde solidarity. Keďže tento fond je akousi formou transformačnej dane, ktorá má pokrývať deficity zo zavedenia druhého piliera, zostatok v ňom môže byť aj nula korún. Štátna záruka tak stráca zmysel. Hoci existuje viacero ďalších zabezpečovacích mechanizmov, ako napríklad hmotná zodpovednosť depozitárov dôchodkových spoločností, všetky takéto záruky už v minulosti na Slovensku zlyhali. Jedinou zárukou preto bude, ak budú dôchodkové úspory spravovať renomované a seriózne spoločnosti, založené napríklad medzinárodne etablovanými finančnými inštitúciami. Ich značka a meno, ktoré nebudú riskovať nelegálnou činnosťou, sú jedinou skutočnou zárukou bezpečnosti dôchodkových úspor."
Keby sa presadila vaša predstava, že by štát v priebežnom systéme garantoval len minimálny dôchodok, a dominantné by bolo dôchodkové sporenie, akoby ste sa vyrovnali s nárokmi tých ľudí, ktorí majú do odchodu do dôchodku menej ako 10 rokov a nemôžu už podľa zákona prestúpiť do druhého piliera?
Švejna: "Tým by sa vypočítala výška dôchodku podľa starých pravidiel. Nároky tých občanov, ktorí sa nemôžu zúčastniť na dôchodkovom sporení, by boli dodržané. Musí platiť zásada, že nikto nesmie byť dôchodkovou reformou poškodený."
Ako už bolo povedané, občania, ktorí majú viac ako 10 rokov do dôchodku, si môžu začať od budúceho roka na dôchodok sporiť v druhom pilieri. Majú na výber, čo aj vy pokladáte za správne. Ak by však platil váš systém, to znamená, že priebežný systém by bol len výpomocný, na výber by síce mali tiež, ale dôchodkové sporenie by bolo natoľko zvýhodnené, že by na výber mali de facto len formálne.
Švejna: "Ale veď o to nám išlo, aby sa dominantným stal druhý pilier. Ani v Čile, kde dôchodkové sporenie bolo zavedené ako prvé, ľudí nenútili prestúpiť do druhého piliera povinne. Dôchodkové sporenie však nastavili tak, že až 90 percent ľudí sa preň v relatívne krátkom čase dobrovoľne rozhodlo."
Martin Chren
- v rokoch 2002 - 2003 člen tímu pre penzijnú reformu a poradca generálneho riaditeľa sekcie sociálneho poistenia Ivana Švejnu,
- tajomník Združenia daňových poplatníkov Slovenska,
- projektový koordinátor Nadácie F.A. Hayeka.
Ivan Švejna
- spoluzakladateľ Nadácie F.A. Hayeka,
- predseda rady Združenia daňových poplatníkov Slovenska,
- v rokoch 1997 až 2000 poradca prezidenta Prezídia Fondu národného majetku SR pre dlhopisy,
- v rokoch 2002 až 2003 generálny riaditeľ sekcie sociálneho poistenia.
Autor: IVAN ŠTULAJTERPETER JAVŮREK
