Spolu s bratom tvorí jadro prešovskej kapely IMT Smile. Jeho silné melódie zbožňuje možno práve toľko ľudí, koľko mu zásadne nevie prísť na meno. Zložil pár veľkých hitov pre seba, Janu Kirschner aj Richarda Müllera, ktorý ho označil za talent storočia.
Miluje hudbu, má rád jasné postoje. Ivan Tásler.

Rozhovor sme dohadovali s vaším bratom Mirom. Aj v komunikácii s vami je taký jasný, stručný a vecný?
Môj brat je môj brat. My, čo ho poznáme, to presne vieme a viac niet čo dodať. Niekomu jeho stručnosť prekáža, ja ju veľakrát oceňujem. Po skúsenostiach a mnohých nejasnostiach s okolím sa snažíme komunikovať veľmi presne a jasne, lebo ľudia si veľakrát niečo domyslia.
Stará sa vám aj o financie? Keby ste si chceli kúpiť napríklad auto, povie, ktoré sa oplatí, a vyčlení vám naň peniaze?
Nie celkom. O financie sa mi stará, ale nie týmto spôsobom. Má všetky, naozaj všetky moje záležitosti pod kontrolou. Čo sa týka ekonomiky, môj brat je veľmi šikovný. Páči sa mi na ňom to moderné ekonomické myslenie.
Keď už sme pri peniazoch - sú súčasťou hudby, ktorú robíte? Tantiémy za hity, hranie na akciách...
Skupina IMT Smile sa tak ľahko nedá kúpiť na žiadnu akciu. Ak na nejakej hráme, musí mať svoju úroveň a naše podmienky musia byť dodržané - a to nehovorím iba o tých finančných. S hudbou som nikdy nekalkuloval. Všetko ku mne prichádza prirodzene, neviem ovplyvniť, akú pesničku zložím. Viem však, že v niektorých kapelách sa to deje, a to mi pripadá strašné. Je pochopiteľné, že z toho, čo robím, prichádzajú peniaze, ale prvotným záujmom umelca by malo byť umenie. Ak sa záujem prenesie len na peniaze, začínajú sa diať zlé veci.
Po každom albume poviete, že je to to najviac, čo ste mohli urobiť. Je to známka perfekcionizmu?
Už si nepamätám, ako to bolo pri predchádzajúcich platniach. Podstatné je to, čo sa deje teraz. Mal som pesničky, ktoré mi zneli v hlave a chcel som ich dať verne do živej podoby. Niekedy sa priblížili viac, niekedy menej. V tých vyjadreniach ide skôr o spojenie kapely spôsobom, po akom som vždy túžil. Po silných vzťahoch a pevných pohľadoch. Niekedy som robil rôzne ústupky, teraz som ich v kapele robiť nemusel. Posledná platňa sa mi páči najviac a mám ju najradšej na svete.
Máte pocit, že kapela si aj navonok našla stabilné miesto na hudobnej scéne? Alebo musíte robiť aspoň ústupky voči vydavateľom?
Nerobím, nemám prečo. Vzťahy z vydavateľstvom sú jasné, otvorené a veľmi priame. Máme veľkú slobodu. Hráme len to, čo chceme. Kapely nemajú hrať úplne všetko a za hocičo. Muzikanti by sa mali naučiť začať si vážiť samých seba a uvedomiť si, že hudba a kultúra musia mať nejakú cenu.
Prvýkrát idete na turné aj do Čiech. Čím ste prelomili ich nezáujem o kapelu?
Nič sme neprelomili. Ideme hrať a nevieme, čo sa tam stane. Urobili sme nejaké promoaktivity a uvidíme. Párkrát sme v Čechách hrali, ale nikdy na tom nepracovalo toľko ľudí ako teraz.
Pomohol vám aj Richard Müller tým, že ste sprevádzali jeho koncerty? Alebo tým, že vás pozval do talkšou Noc s Andělem?
Určite áno, to je jasné. Spolupráca s Richardom Müllerom mala význam pre obe strany. O tom, aby sme išli na turné do Čiech, nás presvedčili reakcie po pražskom a brnianskom koncerte s Richardom.
Ako sa cítite v Čechách? Predsa len, na Müllerovom českom albume ste urobili skladateľskú prácu, ktorú s textárom Horáčkom väčšinou robí Petr Hapka.
Neriešim to. Mám pocit, že tie pesničky boli dosť veľké hity, a to ma teší.
Nedali vám to v Čechách pocítiť?
Skôr naopak, reakcie od novinárov a ľudí, s ktorými som sa stretol za posledný mesiac v Čechách, sú veľmi príjemné. S veľkou úctou k skupine aj k mojej osobe.
Médiá vás vykresľujú ako charizmatického lídra. Čo je vo vašom prípade tá charizma? Funguje u vás nejaký mechanizmus, ktorý by ju mohol vytvárať?
Do tohto nevidím, ťažko sa k tomu môžem vyjadrovať. Žijem ako žijem, teším sa z vecí, snažím sa robiť na maximum to, čo viem. Milujem hudbu. Teší ma, keď som na pódiu, a spievam si. Ak to niekto nazve charizmou, nech je to teda charizma. Obklopujem sa ľuďmi, ktorých cítim ako úprimných. Osobnosti majú svoj jasný názor. Počul som už aj to, že v kapele nemôže Táslerovi nikto nič povedať, ale treba sa radšej opýtať Tomiho Okresa a môjho brata, oni to vedia najlepšie.
Sledujete verejné dianie? Zaujíma vás?
Je to okolo nás. Sme krajina, ktorá sa snaží urobiť všetko rýchlejšie a za kratší čas, z čoho vznikajú zvláštne situácie. Všetko chceme dobehnúť, a nejde to. Dianie sa ma dotýka, veď tu žijem, mám tu blízkych ľudí a chuť robiť veci omnoho lepšie. Žil som aspoň chvíľu v inej krajine a videl som, ako fungujú veci, hudobné festivaly, produkcia. Viem, že to vždy nie je len o peniazoch, ktoré sa „vyrobia" priamo z ľudí. Peniaze sa musia dať získať aj odinokadiaľ, keď sa na to tak logicky pozerám.
Viete manipulovať s ľuďmi?
Nenazývam to manipuláciou, ale spriaznenosťou duší. Manipulovať je niekedy veľmi ľahké.
Vedeli by ste to?
Neviem, ale myslím si, že je to ľahké. Nerobím to. Nie je dobré preberať zodpovednosť za druhých ľudí, každý si nesie zodpovednosť sám za seba.
Kedysi ste chvíľu študovali teológiu. Ostalo vo vás niečo zo správania alebo zmýšľania kresťana?
Táto informácia bola veľmi zmedializovaná, a zbytočne. Na teológiu som išiel preto, že sa zaujímam o mnohé veci. Žil som v Prešove, tak som tam jednoducho išiel na teológiu. Bola to zaujímavá skúsenosť, príležitosť len tak sa odpáliť niekam inam. Stretol som sa so zaujímavými pohľadmi, všeličo som sa dozvedel, ale ja som nikdy nebol vychovávaný v náboženskom duchu, práve naopak. Lákala ma samotná viera, ale ďalej to nemá zmysel rozširovať ani rozoberať.
Ostala vo vás tá viera?
Určite, ale ťažko sa mi o tých veciach rozpráva, a už vôbec nie v Auparku a do časopisu. Verím, že bude dobre. (Smiech.)
Ako dlho bývate v Bratislave?
Tri, možno už štyri roky.
Ste mestský človek, alebo vybehnete aj niekam do lesa?
Spoločensky žijem veľmi málo. Neobjavujem sa v bratislavských podnikoch, len náhodou, ale prírodu by som si chcel začať konečne viac všímať. Keď bude teplejšie, niekam sa vyberiem. Keď nehrám, som viac-menej doma.
Aké sú reakcie, keď sa objavíte v Prešove? Miestne kapely vás nemali v začiatkoch rady, lebo vy ste boli v televízii a ony nie...
Veľmi dlho som nebol v Prešove. Prešov je super a mám to tam rád, ale tá rivalita, to bola sranda! My sme boli vtedy jediná kapela, ktorej sa to na tamojšie pomery brutálne podarilo, preto sme doma nemali veľa fanúšikov. Ja som vlastne nikdy nemal kamarátov z iných kapiel a nechodil som s nimi von. Keď sme asi pred desiatimi rokmi začínali v Prešove, v tom čase začínala aj kapela Chiki liki tu-a. To boli vždy reči v miestnych novinách! A potom potýčky na ulici, čo ste to o nás rozprávali?! Na nejakom koncerte zbierali peniaze pre Táslera na tresku a vždy sa presadzovali štýlom, že sú nezávislí. A teraz sa s pesničkou Láska moja, de si dostali na Aurela a ešte do kolónky Objav roka, kde sme my boli pred šiestimi rokmi... To by bola paráda, keby boli objavom roka Chiki liki tu-a!
Škodoradosť?
Vôbec nie, ja by som sa tešil, veď už máme všetci viac rokov... Podaril sa im celkom slušný boom. Minule sme hrali na nejakej akcii, kde vystupovala aj zábavová skupina a hrala ich pesničku. Ten, kto je z Prešova, a pozná všetky tie vzťahy, uzná, že to je vrchol! (Smiech.)
V rozhovore pre SME ste povedali, že film, ktorý o vás vznikol, nakrútil Tomáš Straka preto, že nikdy neviete, kedy sa rozídete svojím smerom.
Vidíte na to som úplne zabudol. To bola tá prvotná idea! Že sa z toho vyvinul film a je v kinách, je úspech môjho brata. Chytil sa nápadu, ktorý sme len tak povedali a získal sponzorov. Je to presne ako v názve Letmý pohľad na kapelu, len tak. Od toho filmu sa nečakalo nikdy nič viac. Možno to niekomu trochu viac priblíži IMT Smile a trochu viac začne rozumieť tomu, o čom spievame.
Je dôležité pustiť do vášho sveta ľudí, aby vám viac rozumeli?
Za ten čas, čo tu robím pesničky a platne, som sa stretol s mnohými názormi na svoju osobu. Niektoré ma trápili viac, niektoré menej, ale niečo sa dá len ťažko vysvetliť, lebo vyznieš iba horšie. Film nemal nič riešiť, len mal ukázať atmosféru.
Často máte pocit, že vám ľudia nerozumejú?
Vposlednom čase mám pri stretnutiach s novinármi pocit, že ešte nikdy som nemal také normálne debaty ako teraz. Vzťahy s nimi sa vyvinuli do úplne inej úrovne. Možno preto, že sa už pár rokov poznáme.
Možno sa zmenila vaša povaha a už nie ste taký nazlostený.
Nikdy som nebol nazlostený, ale keď má chuť niekto hľadať významy v nepodstatných a nezaujímavých hlúpostiach!? Ak chceli písať škandály, mali na to toľko príležitostí - a nikto o ničom nevedel. Momentálne necítim, že by IMT Smile malo s niekým problém.
Čo ste sa o sebe dozvedeli, keď ste sa spätne videli na plátne v kine?
Som rád, že sme sa do toho pustili. Vzniklo netradičné dielo, ktoré sa nedá s ničím porovnať, a to sa mi páči. Mal som chuť prezentovať seba aj pesničky ináč.
A čím bola pre vás kniha, ktorú s vami napísal Dalibor Hladík?
To bolo veľmi dávno. Dalibora mám veľmi rád a je super, že sme to vtedy urobili. Teraz už viem, že to bolo prirýchlo. Nemám chuť to komentovať, priznávam, že sme boli mladí a neskúsení. Situácia sa za tie tri roky tak zmenila, že niektoré vety dostávajú iný rozmer. Niekto by povedal, že si protirečím, no ja to chápem tak, že mnohé veci a vzťahy sa zmenili. Som trošku odolnejší voči vonkajším tlakom.
Ste odolný, aj keď ide o vaše súkromie a vzťah?
Novinári vedia, že také informácie neposkytujem a nemám chuť sa o nich baviť. Súkromie je moja záležitosť a neviem, prečo by som mal niekoho púšťať dnu a ukazovať, že toto je moja frajerka a takto sa mi s ňou žije. To je len a len moja vec.
Myslíte si, že vzťah dvoch ľudí je len vecou ich dvoch? Dá sa žiť bez interakcie s okolím?
Dá. Interakcia s okolím je vždy, ale prečo by mala byť interakcia s médiami prezentovaná ako vzťah? Načo?
Vy ste hudobník, Vera je moderátorka. Bavíte sa o práci?
Určite, bavíme sa o všetkom.
Aj podľa textov na poslednej platni sa zdá, akoby ste sa od vonkajšieho, trochu moralizátorského pohľadu na svet, presunuli dovnútra. Dospievate?
Mnohé pohľady sa posunuli ďalej. Tie texty sú krásne a mám ich rád, sú tým najlepším, čo Vlado Krausz napísal. Prišlo to tak prirodzene ako všetko ostatné, čo sa deje. Keď mi poslal text piesne Budeš mi chýbať, neveril som, že môže existovať také prepojenie. Dôrazne som si vyberal slová, ktoré budem spievať. Tak som to robil na svojej sólovej platni a týmto smerom sa budem uberať naďalej. Nemyslím hudobne, skôr v jasnosti názorov, originálnosti svojho ja, na ktorom mám chuť pracovať ďalej.
Ľudia si myslia, že hit Kým stúpa dym je o marihuane...
To je zvláštne, lebo keď Vlado napísal ten text, refrén znel: Kým stúpa dym, ja stúpam s ním až tam. Hovoril som mu, že tam musím dodať „kde sa všetko končí a začína". Potom som sa ho pýtal, čo tým vlastne myslel, lebo s Vladom sa nevidíme až tak často, ani spolu nežúrujeme. Povedal, že to má viac významov, hovoril o nejakých troch a jeden z nich môže byť pokojne aj trochu nelegálna zábava.
Rád sa dobre a moderne obliekate, čo vám hovorí nový pojem pre muža „metrosexuál"?
Mám rád dobré veci a neľutujem za ne zaplatiť hocikoľko. Ku kaderníkovi často nechodím, som skôr chlapskejší typ, nedal by som si na hlavu gél, ale rád chodím dobre oblečený, a ak mám možnosť, spájam nákupy s dobrou zábavou. Šaty robia človeka, to je stará veta. Cítim sa pohodlne, keď mám pocit, že dobre vyzerám.
Uvedomujete si, že ste vlastne veľmi mladý a nemusíte byť stále len seriózny? Že môžete byť aj trochu nezodpovedný a sem-tam vystrájať?
Zdá sa mi, že mám ešte málo rokov na to, aby ma niečo uzemnilo smerom k serióznosti. Nedávno som na stanici TA 3 videl jeden pohľad na slobodnú voľbu, a to je na Slovensku veľmi zložitá otázka. Ak sloboda, tak taká, že sa môžeme baviť o veciach ako ľudia v západnej Európe a inde vo svete. Je super, ak má človek prístup k informáciám a môže mať jasný, neskreslený pohľad.

kto je to
Ivan Tásler (1979), skladateľ, gitarista a spevák prešovskej skupiny IMT Smile. Hudobná akadémia ho čerstvo ocenila titulom spevák roka, kapela vyhrala ako najlepšia spomedzi skupín a posledný album IMT Smile sa stal albumom roka. IMT Smile je podľa vlastných slov voľným zoskupením ľudí okolo Ivana a jeho brata Mira, ktorých iniciálky tvoria názov skupiny. Začiatky Táslerovej tvorby siahajú k roku 1992, keď z formácie Ruka vznikla terajšia kapela. Vystriedali sa v nej známe mená ako Katka Knechtová, Oskar Rózsa, Marcel Buntaj alebo Martin Valihora. Vydali štyri albumy: Klik.-Klak (1997), Valec (1998), Nech sa páči (2000) a IMT Smile (2003). Ivan Tásler nahral svoju sólovku s jednoduchým názvom Tásler. Z nahrávania posledného albumu vznikol experimentálny dokument s názvom Letmý pohľad. Od 8. marca je kapela na turné Live 2004 po Čechách a Slovensku, so zastávkou v Londýne. Ivan Tásler sa presťahoval z Prešova do Bratislavy, kde žije s moderátorkou Verou Wisterovou.

Autor: Text: DENISA VOLOŠČUKOVÁ / Foto: ROMAN FERSTL