Smútok, ale ten pekný, poskytuje útechu. Smútok potláča agresivitu a zúrivosť, robí nás pokornejšími a vyrovnanejšími. Pamätám sa ešte z detstva, pri čítaní rozprávok, kde kráľovské mesto nechal kráľ obohnať čiernym súknom, čo to vo mne vyvolalo. Prestal som výskať a vystrájať a v mojej detskej dušičke som začal smútiť. Každý človek, každé mesto a krajina sú z času na čas obohnané čiernym súknom, a to už nie je rozprávka, ale holá skutočnosť!

Pravý smútok je predprípravou na radosť a smiech, čo sa musia dostaviť, keď smútok dostatočne precítime. Krásne smútia zaľúbení, ľudia s ideálmi a víziami, lebo v duši pocítili, ako by to mohlo byť, keby... Horšie je, keď smútok pretrváva. Vtedy treba lekára - odborníka na dušu, alebo farára - odborníka na hriech.

Najlepšie je vyrovnať sa so smútkom sám, hľadať v sebe skryté rezervy a podnety, čo vyústia do nadšenia a oslobodzujúceho smiechu. Práve vtedy by sme mali zavolať všetkým priateľom a známym, a nakaziť ich bacilom našej dobrej nálady a šťastia. Poprípade, podeliť sa s ním s Bohom, zaslúži si to, lebo obyčajne ho otravujeme len vtedy, keď sme ‚v srabe' a ťaháme ho za nohu. Chudák Boh má už obidve svoje božské nohy dobre vyťahané hriešnym a neobjektívnym ľudstvom.

Zas na druhej strane, pán Boh nás musí mať dávno prekuknutých. Určite má mimoriadny zmysel pre humor, veď je Boh! Na túto tému nepoznám krajšie vyjadrenie postavenia ľudstva v očiach Boha, ako to Woodyho Allena: „ Ak chceš pobaviť Boha, zoznám ho so svojimi plánmi do budúcnosti." Takže sa mu zverujme aj naďalej, sme v dobrých a vtipných rukách, nechajme božské nohy trochu vydýchnuť!

Neviem, prečo pri kope pohostinstiev neprišli na to, aby jedna z krčiem bola len pre smutných - s výnimkou tej stupavskej - a hneď vedľa nej krčma pre veselých. Dnes som spolu s vami navštívil tú smutnú. Dobre sme si posmútili, a teraz - hurá do tej veselej. To bude účet!
Váš stĺpček