Vladimír Nabokov. FOTO - VOTOBIA
Lolita. Keď toto heslo zadáte do internetového vyhľadávača, ukáže sa vám 14 miliónov odkazov. Meno hrdinky jedného z najslávnejších románov minulého storočia sa stalo symbolom a príbeh nezvládateľnej vášne zrelého muža k malému dievčatku pozná každý. Skoro každý si spomenie aj na meno autora skvelého diela, ruského emigranta Vladimíra Nabokova.
Práve vďaka Lolite Nabokov zbohatol, stal sa slávnym a uznávaným. Sebe i rodine zabezpečil materiálny dostatok do konca života. Teraz historici a novinári spôsobili milovníkom jeho diela šok. Lolitu napísal štyridsať rokov pred ním niekto úplne iný, nemecký novinár Heinz von Lichberg. Jeho osemnásťstránkový príbeh s názvom Lolita nikoho zvlášť nezaujal a skoro sa naň zabudlo. Po Lichbergovej smrti vydal Nabokov v Paríži svoju Lolitu.
Novinári z nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung s britským literárnym vedcom Michaelom Maarom tvrdia, že to nemohla byť náhoda. Novela nemeckého novinára a román ruského spisovateľa sú si viac než podobné. Samotný príbeh je prosto identický: Kultivovaný muž stredného veku ide do cudziny - Lichberg ho posiela do Španielska, Nabokov do USA, obaja sa usídľujú blízko mora, prenajímajú si izbu v dome s majiteľkou a celkom prepadnú jej nedospelej dcére. V oboch knihách sa zvodné dieťa volá Lolita, má "ohnivé" vlasy a fatálny pohľad.
V obidvoch príbehoch Lolita zvedie muža, a nie naopak, obaja autori ju nechali otehotnieť a na konci zomrieť. Obaja rozprávači v knihe hovoria o časovom údaji "25 rokov", po ktorý ich sužovala láska k dievčaťu.
Nabokov je erotickejší
Nabokov je oveľa erotickejší než Lichberg a sexualitu podáva celkom otvorene. Lichberg žil v inej dobe a podobné experimenty si nemohol dovoliť. Nakoniec sa vôbec nepreslávil Lolitou, ale až neskôr, keď v roku 1929 napísal knihu o prelete Atlantiku a reportážou z 30. januára 1933 o nástupe Hitlera. Svedok, ktorý mohol podobnosť obidvoch Lolít ľahko odhaliť, predsa len existoval. Lichbergova manželka žila až do šesťdesiatych rokov a nikdy sa neozvala. Keby sa s Nabokovovom súdila, stala by sa z nej pravdepodobne milionárka. Málokto by uveril, že diela mohli vzniknúť celkom nezávisle.
Nie je známe, či sa Nabokov s Lichbergom niekedy zišli a kedy sa dostal k jeho Lolite. Avšak niekoľko rokov bývali obidvaja v Berlíne neďaleko od seba. Nabokov sa sem prisťahoval v roku 1922 a opustil Nemecko rovnako ako Lichberg v roku 1937. Stretli sa? Hovorili spolu niekedy? Nabokov dlho tvrdil, že nevie dostatočne po nemecky. V roku 1947 si však podal žiadosť o štipendium, kde uviedol, že hovorí po nemecky dobre. Naostatok, prekladal do ruštiny nemeckých autorov, takže si pokojne mohol prečítať aj pôvodnú Lolitu.
Výčitky svedomia?
Prečo sa však ňou len neinšpiroval, prečo nechal vo svojom príbehu toľko zhodného a nezmenil ani detaily, ktoré nie sú podstatné? Možno ho téma dlho trápila a skúšal napísať čosi úplne "svojské". Už v roku 1926 Nabokov v poviedke Rozprávka predstavuje čitateľovi prvú predchodkyňu Lolity - ženu-dieťa, zvodné a erotické. Možno sa Nabokov roky snažil zabudnúť na Lichbergovu Lolitu. Možno to nedokázal. Vášnivá túžba po Lolite ho nakoniec donútila k tomu, že príbeh spracoval znova.
To sú všetko len domnienky. Jedno je však isté je. Aj keď zhoda nemôže byť podľa vedcov náhodná, na veľkosti Nabokovovho diela to nič neuberá - jeho Lolita je na rozdiel od svojej predchodkyne svetovým literárnym veľdielom. "Majster zobral tému a vytvoril z nej umenie," obhajuje svojho obľúbenca britský vedec Maar. Hádam preto, že sám Nabokov nemal úplne čisté svedomie, na množstvo pochvál, ktoré sa mu dostávali, zvykol odpovedať: "Znamenitá je Lolita, a nie ja."
Autor: Petra Procházková pre SME
