Na dispečingu čísla 112 pracujú súčasne 4 operátori. Počas našej návštevy prijali niekoľko falošných hovorov. FOTO PRE SME - RASTISLAV CHVÁLA

* Premiestnenie zranených z nebezpečnej zóny, ak by hrozil výbuch auta, unikanie chemickej látky, požiar...

* Okamžite treba zachraňovať osoby v bezvedomí - zistiť pulz, skontrolovať dych. Keď nemajú zachované životné funkcie, začíname s resuscitáciou. Ak osoba dýcha a má pulz, uložíme ju do stabilizovanej polohy.

* Na vytiahnutie čiastočne zakliesnených osôb používame tzv. Rautekov hmat.

* U vodiča aj spolujazdca (čelný náraz) je vysoko pravdepodobné poranenie krčnej chrbtice. Vtedy je ideálne z trojrohej šatky alebo novín urobiť improvizovaný krčný golier a až potom vyslobodzovať.

* K prvým a okamžitým úkonom patrí zastavenie silného krvácania.

Kým príde sanitka

Do príchodu lekárskej prvej pomoci strážime bezpečnosť zranených, sledujme ich stav, prípadne sa postaráme o zlepšenie nálady. Sústrediť sa treba najmä na zranených, ktorí sú v bezvedomí (kontrolujeme neustále životné funkcie) alebo silno krvácajú.

Po zabezpečení život ohrozujúcich stavov prichádza na rad ošetrenie tržných rán a zlomenín.

Na prvý pohľad nezranené osoby nespúšťame z dohľadu a sledujeme ich správanie, hlavne pri ťažkých nehodách. Bezprostredne po náraze sa síce správajú prirodzene a nemusia cítiť bolesť, ale pod vplyvom vnútorných zranení a šoku môžu zblednúť, zoslabnúť alebo skolabovať.

Prvá pomoc

Na Slovensku nájdeme malé percento autoškôl, kde prvej pomoci venujú dostatočnú pozornosť. Prieskumné akcie Slovenského červeného kríža dokazujú, že iba málo vodičov vie poskytnúť dostatočnú prvú pomoc. Odborné rady a najnovšie poznatky o prvej pomoci nám poskytla Mgr. Zuzana Stanová, ktorá vyučuje prvú pomoc na strednej zdravotnej škole a zároveň je členkou cestnej záchrannej služby v Banskej Bystrici.

Dýchanie

Najskôr vyšetríme otázkami vedomie. Ak zranený nereaguje, zatrasieme s ním, väčšinou za ramená a ak nezareaguje, skúsime bolestivý podnet, najlepšie uštipnutie do ušnice. Ak nezareaguje ani na to, zakloníme mu hlavu. Zapadnutý jazyk vyťahovať netreba, na spriechodnenie dýchacích ciest stačí záklon hlavy - treba však dať pozor, či zranený nemá poškodenú krčnú chrbticu. V tom prípade treba zranenému predsunúť čeľusť a otvoriť ústa. Potom môžeme začať s umelým dýchaním.

Životné funkcie

Vyšetrenie zachovanie životných funkcií môžeme urobiť trojakým ľahko zapamätateľným spôsobom: vidím - cítim - počujem. Ak dotyčný nedýcha, okamžite začneme s umelým dýchaním, predtým však vyčistíme ústnu dutinu od zvratkov či krvi.

Upadanie do šoku

Ak zranený upadá do šoku, treba ho uložiť do protišokovej polohy - uložíme ho na zem a nohy mu vyložíme na 30-50-centimetrovú podložku. Protišokový postup sa dá zapamätať podľa piatich T: Ticho - Teplo - Tíšenie bolesti - Tekutiny - Transport. Prísun tekutín nie je vždy dobrý. Ak pacient komunikuje, môžeme mu dať napiť, ale ak má príznaky šoku, nesmie nič jesť ani piť.

Zastavenie krvácania

Ideálne je, keď pacient sedí alebo leží. Ak krváca z nejakej končatiny, mala by byť ošetrovaná aj uložená nad úrovňou srdca. Najjednoduchšie zastavenie krvácania je priamo tlakom v rane. Pritlačiť môžeme cez vreckovku alebo tlakový vankúšik. Potom použijeme tlakový obväz. Miesto pevne zafixujeme. Samozrejmé je neustále sledovanie postihnutého. Keď rana stále krváca, navrstvíme na pôvodný ešte jeden tlakový obväz, čiže pôvodnú vrstvu nikdy nesnímame. Na tento postup môžeme použiť doplnkovú metódu stláčania v tlakových bodoch (na ramennej a stehennej tepne). Ak krváca predkolenie, stisneme stehennú tepnu, pri krvácaní na hornej končatine zasa zatlačíme na ramennú tepnu.