súdu. Kameňom úrazu boli ustanovenia týkajúce sa ukončenia úradného obdobia predsedu a podpredsedov Štátneho dozoru finančných inštitúcií (PSZÁF).
Podľa zákona by malo v čele PSZÁF namiesto dnešného predsedu v budúcnosti stáť kolektívne vedenie a osoba na čele tohto vedenia by bola volená jednoduchou parlamentnou väčšinou. Vládou navrhovaný zákon prezývajú médiá "lex Szász" na počesť súčasného predsedu PSZÁF Károlya Szásza. Snaha vlády o Szászovo odstránenie je podľa mnohých vrátane prezidenta hlavným dôvodom, prečo vláda návrh zákona predložila. Proti zákonu protestovalo OECD a niektoré inštitúcie Európskej únie. (pm)
