Ústava Slovenskej republiky zakotvuje rovnosť žien a mužov. Aj platný slovenský Zákonník práce vylučuje diskrimináciu podľa pohlavia. Výslovný zákaz zverejňovať ponuky o zamestnaní, obsahujúce akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu je dokonca v zákone už od roku 1999. Zákony zakotvujú aj rovnosť v odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty.
Súčasné slovenské právne normy teda nemajú diskriminačný charakter, ale postavenie žien na trhu práce reálne nie je také, aké im zaručujú zákony.
V praxi pretrváva diskriminácia žien, pretože:
* postup v zamestnaní a participácia vo vedúcich miestach nie je adekvátna približne rovnakej úrovni vzdelania žien a mužov,
* zamestnávatelia uprednostňujú mužov pri obsadzovaní pracovných miest z obavy, že žena zostane na materskej dovolenke, alebo bude v práci chýbať z dôvodu starostlivosti o choré dieťa,
* stále sú zakorenené predsudky o vhodnosti mužov vykonávať určité práce, alebo funkcie.
Nový Zákonník práce zakotvuje aj možnosť zamestnanca obrátiť sa na príslušný súd vtedy, ak sa považuje za poškodeného v dôsledku neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania. A dôkazové bremeno o tom, že nejde o diskrimináciu založenú na pohlaví nesie zamestnávateľ.
Nerovnosť v postavení mužov a žien na slovenskom trhu práce sa najviditeľnejšie prejavuje v mzdových rozdieloch.
Tabuľka udáva podiel hrubej mesačnej mzdy žien na mzde mužov v Slovenskej republike podľa vzdelania. (gal)
