h žien viac-menej nelíši od počtu mužov, v priemere zarábajú menej ako muži. Napríklad pri porovnávaní priemerných zárobkov mužov a žien podľa veku sa mzdy žien pohybujú spravidla 68 - 86 % zárobku mužov.
Zle zaplatené učiteľky, sestričky, predavačky
Táto situácia je zapríčinená aj tým, že vo firmách a úradoch obsadzujú ženy spravidla iba nižšie pozície - podľa údajov mali v rokoch 1997 - 2001 ženy nižšie zastúpenie vo vyšších riadiacich pozíciách o 30,8 percentuálnych bodov.
Príčinou prečo ženy priemerne zarábajú menej ako muži je rôzna štruktúra povolaní žien a mužov - ženy nie sú rovnomerne zastúpené vo všetkých oblas-tiach ekonomiky. Existujú prefeminizované oblasti, ktoré sú väčšinou aj príjmovo nižšími oblasťami hospodárstva - služby, zdravotníctvo, školstvo. V hospodársky zaujímavejších oblas-tiach je zas naopak vyšší podiel mužov. Aj počet podnikateliek je iba 25 % z celkového počtu podnikateľov.
Takáto situácia nie je slovenskou špecialitou - v iných európskych krajinách sa s ňou však zaoberajú dlhšie a komplexnejšie, napríklad v Nórsku, Taliansku, Nemecku, či Fran-cúzsku sa problematikou rovnosti žien a mužov zaoberajú samostatné ministerstvá. Po-dobnú diskrimináciu žien v zamestnaní napríklad v Ra-kúsku riešili už v roku 1993 prijatím zákona, ktorý upravil prednostný nábor kandidátok s rovnakou kvalifikáciou, kým nedosiahnu 40 % v danej funkcii alebo na platovom stupni.
Ženy považujú svoje nevýhody za normálne
Zaujímavé je, že ženy proti tomuto stavu v podstate veľmi neprotestujú. Podľa sociologičky Viery Bačovej je to preto, že ľudia často neveria svojim skúsenostiam a zážitkom. Naopak, majú tendenciu potláčať svoje pocity a veriť tomu, čo sa im predkladá ako správne, alebo čo im diktuje spoločnosť, v ktorej žijú.
Znevýhodnení ľudia dokonca často uvažujú v priamom rozpore so svojimi záujmami. Tento fakt ilustruje Viera Bačová v publikácii Ružový a modrý svet aj príkladmi, ktoré vyplynuli z výskumov postavenia žien v Slovenskej a Českej republike.
Vo výskume z roku 1995 na reprezentatívnej vzorke mužov a žien na Slovensku zistili výskumníci pod vedením Zory Bútorovej, že hoci muži vnímajú ženy ako znevýhodnené oproti mužom, a tak sa vnímajú aj ženy samy, vo všeobecnosti ženy nepovažujú svoje znevýhodnené postavenie za nesprávne, berú ho ako prirodzene dané, normálne.
V Česku v roku 1999 zase K. Pošíková vo výskume zaznamenala, že české ženy nielenže majú nižší plat, ale aj očakávajú, že za rovnakú prácu dostanú menší plat ako muži. Pri skúmaní profesionálneho a pracovného sebahodnotenia zistila, že ženy si nárokujú iba 84 % zatiaľ čo muži 115 % z priemeru očakávaného platu.
Problém však nie je iba v ohodnotení žien v zamestnaní - nižšie priemerné zárobky, ale aj tradície ovplyvňujú aj výšku starobných a invalidných dôchodkov. Aj tu sú ženy v nevýhode, pretože dôchodky sa im vypočítavajú z nižšieho základu.
MONA GÁLIKOVÁ
