Asi by sme ťažko hľadali človeka, ktorý sa počas celého aktívneho života každé ráno tešil do práce bez toho, aby ho niekedy neprepadla lenivosť alebo nechuť. Je predsa normálne, že aj zaujímavé zamestnanie sa nám jedného dňa môže prejesť. Odrazu zistíme, že to, čo sme doteraz robili s radosťou, nás akosi nudí, neuspokojuje či dokonca ubíja...

Krátkodobá apatia

Nezáujem o prácu môže mať rôzne príčiny. Spôsobuje ho únava, vyčerpanosť organizmu, príležitostný nával roboty či momentálne sa vyskytujúci problém. Svoje môže zohrať aj úmorný stereotyp. V takomto prípade je pomoc jednoduchá. Stačí si predĺžiť víkend, alebo si na pár dní zobrať dovolenku, zmeniť prostredie, kolektív a rutinnú pracovnú činnosť nahradiť aktívnym oddychom, sladkým ničnerobením či inou uvoľňujúcou činnosťou. Aj myšlienky v hlave potrebujú občas prázdniny. Ak máme svoju prácu naozaj radi, o pár dní nám začne chýbať. Sme zvedaví, čo je v robote nové, čo nás tam čaká, ako pokročili riešenia pracovných úloh, ako sa majú kolegovia. Ak tento pocit nepríde ani po načerpaní nových síl, korene nezáujmu o prácu budú zakopané hlbšie a aj riešenie problému náročnejšie.

Aj malé problémy dokážu znechutiť

V zamestnaní trávime takmer tretinu života, preto je dôležité, aby nás robota bavila, uspokojovala, alebo aspoň v nás nevyvolávala pocity podráždenosti a nervozity. Na druhej strane je samozrejmé, že nič nie je ideálne a aj v perfektnom zamestnaní občas narazíme na úskalie, ktoré nás rozladí, alebo znechutí.

Väčšinu drobných nezhôd vyrieši čas. To, čo sa nám zdalo pred pár dňami ako dôvod na výpoveď, po odstupe vidíme ako malichernosť. Preto nikdy nekonajme v afekte a bez hlbšieho rozboru situácie. Čo môžeme na zlepšenie konfliktnej situácie urobiť sami, urobme a nečakajme, že problém za nás vyrieši niekto iný. Ak máme pocit nespravodlivo rozdelenej práce v kolektíve, povedzme to priamemu nadriadenému a vyargumentujme to faktami. Ani zaujímavá práca sa pri nadmernom množstve nedá zvládať stopercentne. Niečo rutinne odbijeme a prejaví sa to na nekvalite a našom pocite zlyhania. Ešte horšie snáď je, keď je práce málo. Čas v robote ubieha pomaly, nuda ubíja a človek, napriek tomu, že v podstate nič nerobí, je unavený a vystresovaný.

Krajným riešením môže byť zmena zamestnania

Skôr, ako dáme výpoveď, ešte raz zvážme všetky klady a zápory súčasného zamestnania. Ak máme dojem, že problém je inak neriešiteľný, začnime sa obzerať po novej práci. Vytýčme si priority našej spokojnosti. Odbor, v ktorom robíme, by mal byť blízky povahe, zodpovedať schopnos-tiam a možno i záľubám. Ak nás súčasná práca bavila a chceme v nej pokračovať, hľadajme nové zamestnanie v príbuznej sekcii toho terajšieho. Zistime si o nádejnom novom pôsobisku čo najviac, aby sme dopredu vedeli, čo môžeme očakávať. Môže sa totiž stať, že vkročíme "z blata do kaluže". Okrem pracovnej náplne je dobré vedieť aj to, či sú zamestnanecké vzťahy v kolektíve korektné alebo aká je sociál-na starostlivosť o pracovníkov. Snažme sa nového zamestnávateľa zaujať prezentovaním dlhoročných skúseností a praxou. Ak nás prijme, nové prostredie, trocha odlišné pracovné postupy i kolektív iných ľudí nám môže vrátiť stratenú chuť. Ešte jedno dôležité upozornenie: nenechajme sa pri výbere novej práce zlákať len prísľubom vysokého platu - keď nás práca nebude baviť, peniaze to nevytrhnú!

Široké spektrum profesií a povolaní

Niekedy môže byť odpor k doterajšej práci taký silný, že zatúžime vyskúšať niečo úplne iné. S kusom odvahy a odhodlania sa dá aktívne pristúpiť aj k takémuto rozhodnutiu. Človek má pri pohľade na rôzne možnosti zamestnania oproti skutočnosti väčšinou veľmi malý obzor. Pozná to, čo robili jeho rodičia, blízki príbuzní alebo známi, prípadne povolania, s ktorými sa stretol v doterajšom živote. Spektrum zaujímavých povolaní či profesií je však oveľa širšie. Ak objavíme činnosť, o ktorej si myslíme, že je pre nás ako stvorená, stačí už len zvážiť svoje schopnosti, talent, popracovať na sebe a hlavne postaviť sa k svojmu rozhodnutiu reálne a objektívne. Treba rátať s tým, že generálna zmena odboru si vyžiada čas na nové vzdelanie, zaučenie sa, získanie nových zručností. Pomôcť môžu rekvalifikačné kurzy, možnosti kompletnejšieho vzdelania ponúka štúdium popri zamestnaní.

Dokonalé a bezproblémové zamestnanie neexistuje

Nech je náš prístup k zmene záporného postoja k práci akýkoľvek, treba si uvedomiť jeden fakt: ideálne zamestnanie bez občasných ťažkostí neexistuje. Aj ten, čo tvrdí, že práca je jeho koníčkom a stopercentne ho uspokojuje a napĺňa radosťou, občas musí riešiť nepríjemnosti či konflikty. Možno sa nám niekedy zdá, že niektoré zamestnania sú možno zaujímavejšie, príjemnejšie či tvorivejšie ako to naše. Treba si však uvedomiť, že aj na našu robotu sa dá pozrieť očami druhých, pre ktorých môže vy-znievať ako nezvyčajná, zaujímavá a príťažlivá. Preto sa snažme aj na svoj problém pozerať triezvo, k jeho riešeniu pristupujme pozitívne, s nadhľadom a aktívne.

HANA KYSEĽOVÁ