Keby sme sa pred pár rokmi pozreli na stav priemerného slovenského manažmentu, zistili by sme, že len málo jednotlivcov pochopilo význam neustáleho rozvoja intelektuálneho kapitálu a kvality manažmentu. Pritom vo svete sa práve tieto faktory už roky považujú za hlavnú konkurenčnú výhodu a najdôležitejší faktor úspechu každého jednotlivca.

Pri snahe presvedčiť slovenských manažérov o zmene ich prístupu sme narážali na veľa prekážok. Tri najdôležitejšie boli strach z konfrontácie, pohodlnosť a ignorancia. Už dnes však možno uspokojivo konštatovať, že väčšina slovenských manažérov tieto výzvy úspešne prekonala.

Konfrontácia s inými je východiskom

Stáť na vrchole si vyžaduje odvahu a nevyhnutnosť vystavovať svoje kvality neustálemu porovnávaniu s podriadenými alebo rovnako postavenými kolegami z iných podnikov. Bez tejto konfrontácie však nie je možné analyzovať skutočnú úro- veň kompetencií a stanoviť cesty ďalšieho rozvoja. Slovenskí manažéri už túto odvahu našli.

Pri organizovaní rozvojových assessment centier, 360° hodnotenia alebo štruktúrovaných hodnotiacich systémov, ktoré spoločnosť Dynargie organizuje, sa len výnimočne stretávame s tým, čo bolo v minulosti bežné, že vrcholový manažment je púhym iniciátorom a následným príjemcom výstupu, ale sám sa na týchto projektoch nezúčastňuje. Slovenskí manažéri viac vyhľadávajú informácie, ktoré im umožnia porovnanie ich kvality nielen s kolegami z rovnakej spoločnosti, ale aj s manažérmi z ostatných európskych krajín.

Rozhodujúca je zmena prístupov a vzory

Druhým úspešne zvládnutým problémom slovenského manažmentu je pohodlnosť a neochota ku zmenám. Hlavnú rolu mali predovšetkým tí, ktorí boli ochotní urobiť pre svoju kariéru maximum a skoro sa presadili aj na vrcholových pozíciách európskych a svetových spoločností. Práve oni predstavovali pozitívny príklad pre stovky ďalších.

Slovenský manažér prestal pri pohľade na seba hľadať výhovorky a nahradil ich riešením. Pri rozhovoroch s dnešnými manažérmi vety už nezačínajú otázkou "Keby...", ale nahradila ju otázka "Ako...".

Treťou prekážkou rozvoja bola ignorancia. Ide predovšetkým o schopnosť monitorovať svojich konkurentov na vnútropodnikovom a vonkajšom trhu práce, sledovať svetové trendy rozvoja v danej profesii a ochotu následne rozvíjať svoje schopnosti tak, aby sme sa zaradili medzi víťazov nielen v rámci jedného podniku, alebo slovenskej manažérskej komunity, ale aj v rámci tých najnáročnejších trhov.

Spomínané kvality zatiaľ neplatia o všetkých slovenských manažéroch. Aj dnes medzi nimi nájdeme mnoho tých, ktorí ešte nepochopili, že za odborný a kariérny rast musia prevziať zodpovednosť predovšetkým oni sami. Ich podniky im v tom môžu veľa pomôcť, ale aj tu platí, že pre dosiahnutie skutočného vrcholu musí každý urobiť väčšinu krokov sám. Celkový trend posledných rokov je však veľmi povzbudivý.

RICHARD DOBEŠ,

BRANISLAV PAVLAKOVIČ,

Dynargie