ú na gymnáziách. Znalosť angličtiny, nemčiny, francúzštiny sa pokladá za samozrejmosť, často patrí medzi základné požiadavky zamestnávateľov. Exotické jazyky sú spestrením, niečím navyše. Od tých bežných sa odlišujú hlavne abecedou, náročnou výslovnosťou, ako aj úplne odlišnou stavbou gramatiky.
Našu schopnosť hovoriť, používať reč, koordinujú najmä rečové centrá v ľavej hemisfére mozgu. Všetky slová a ich gramatické významy však musia byť uložené v pamäti. Preto je schopnosť učiť sa menej či viac exotické jazyky ovplyvnená aj tým, ako dobre máme rozvinutú schopnosť učiť sa a pamätať si. Existuje viac možností, kde študovať exotické reči. Školy sa však prevažne nachádzajú vo väčších mestách, najmä v Bratislave.
Jednou z možností, kde sa môžete učiť napríklad arabčinu, hebrejčinu či japončinu sú katedry vysokých škôl. Výhodu majú najmä vysokoškoláci, pretože katedry málokedy otvárajú aj kurzy pre verejnosť. Najjednoduchšou možnosťou pre študenta je zapísať si jazyk ako voliteľný predmet v rámci kreditného systému. V Bratislave sú to okrem iných katedry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského: Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky, Katedra jazykov a kultúr východnej Ázie, Katedra klasickej a semitskej filológie, Katedra maďarského jazyka a literatúry, Katedra romanistiky, Katedra ruského jazyka a literatúry a Katedra slovanských filológií.
Ďalšou alternatívou sú jazykové školy, ktoré poskytujú možnosť výberu z rôznych jazykov. Angličtina a nemčina patria do základnej ponuky, často ich dopĺňa francúzština, španielčina, taliančina a ruština. Výučba ostatných jazykov je už zriedkavejšia.
Exotický jazyk obvykle nebýva prvá cudzia reč, ktorú sa študenti učia. Väčšina už ovláda jeden či dva svetové jazyky, najčastejšie angličtinu a nemčinu. Dôvody pre výber exotického jazyka sú rôzne. Väčšina záujemcov chce cudzí jazyk študovať pre profesiu či obchod, no jeho výber niekedy určia i rodinné väzby. Napríklad arabčinu si slovenské ženy mnohokrát vyberajú preto, lebo majú partnerov Arabov. Často je však dôvod študovať nový jazyk veľmi jednoduchý - túžba zabaviť sa a spoznať novú kultúru. Študentka arabčiny Adela hovorí: "Zaujímam sa o orientálne kultúry, preto som si vybrala ako ďalší jazyk arabčinu. Už som ju stihla vyskúšať v Egypte, no nebolo ľahké dohovoriť sa. Najväčší problém mi robí asi skloňovanie, ale i jednotné a množné číslo. V arabčine je všetko ťažké."
Vek záujemcov o kurzy býva rôzny, prevažujú mladí. Veková hranica väčšinou nebýva určená, no niektoré školy ju majú stanovenú na minimálne 15 rokov.
Riaditeľka Štátnej jazykovej školy na Palisádach v Bratislave Sidónia Horváthová tvrdí: "Každý cudzí jazyk má budúcnosť, súvisí to s rozvojom obchodu a cestovania. Napríklad japončina je v tomto zmysle veľmi zaujímavá."
Kvalifikovanosť vyučujúcich si školy zisťujú na základe predošlej skúsenosti učiteľa, referencií, i osobného pohovoru. Začínajúci pedagóg najprv pracuje s menšími skupinkami. Ak je škola spokojná, počet žiakov i hodín zvýši. Učitelia sú väčšinou Slováci s príslušným vzdelaním. Niekedy to bývajú i cudzinci, ktorí sa buď prihlásia sami, alebo ich školy nájdu prostredníctvom ambasád. Vyučujú v slovenskom jazyku, s výnimkou konverzácií. Učiteľ arabčiny a angličtiny Mohamed Omari zo Sýrie tvrdí, že Slováci sú dobrí a snaživí študenti. Pred ôsmimi rokmi ponúkol Štátnej jazykovej škole možnosť otvoriť kurz arabčiny. "Prvé roky sme mali okolo 30 - 33 nových študentov každý rok, teraz mávame okolo 15 - 20 nových študentov ročne," hovorí Omari. Najväčším problémom je výslovnosť arabských písmen. "Neskôr nastúpi gramatika, ktorá je tiež veľmi ťažká, nielen pre študentov, ale aj pre Arabov," pokračuje Omari. "Naučiť sa jazyk je vecou individuálneho prístupu. Potrebujete tri-štyri roky, aby ste sa naučili základy arabčiny. Ak sa budete naozaj snažiť, môžete viesť jednoduchý rozhovor. Najlepšou cestou, ako sa jazyk naučiť, je čo najčastejšie ho používať," uzatvára Omari.
Študijné materiály si väčšinou pripravujú lektori. Poskytujú ich aj veľvyslanectvá, alebo ich nosia lektori priamo z krajín, ktorých jazyk vyučujú, napríklad v podobe audionahrávky. Počet žiakov v skupine sa pohybuje od 10 do 20, minimum býva 5 - 10, záleží na konkrétnej škole. Horváthová prezradila, že po niektorých jazykoch je zvýšený dopyt. "Minulý rok sme mali arabčinu 'vypredanú' za pol hodinu. Bol o ňu veľký záujem."
Zdá sa, že zásada stredovekých mníchov: "To je po grécky, to sa nečíta" už dávno neplatí. Znalosť rečí, a nielen tých exotických, je dnes módou, samozrejmosťou i nevyhnutnosťou.
Zdenka Krížová
