ovať stratégie pre efektívne fungovanie a presadzovať vlastné záujmy v novom hospodárskom a politickom priestore.

Niekoľko firiem na Slovensku sa vydalo správnou cestou a v rámci vrcholových korporátnych štruktúr určili osobu, ktorá je zodpovedná za prípravu na vstup do EÚ. Vo väčšine prípadov je to manažér zodpovedný za strategický rozvoj. Identi-fikovanie vhodného kandidáta na tzv. koordinátora pre EÚ (EU Affairs Manager) je prvým krokom pri príprave vlastnej eurostratégie. Koordinátor pre EÚ by mal byť interným zamestnancom firmy a vo firemnej hierarchii by mal byť súčasťou vrcholového vedenia alebo jeho bezprostredným podriadeným. Ideálne je, ak je súčasťou vrcholového vedenia, pretože v tomto prípade má prístup ku všetkým plánom, vrátane strategických plánov, a dokáže efektívne presadzovať zmeny súvisiace s členstvom v EÚ.

Ideálny kandidát by mal mať dostatočné znalosti o fungovaní EÚ a jej politík, základné znalosti práva a ekonómie a veľmi dobrú znalosť anglického jazyka. Najdôležitejšou vlastnosťou by však mal byť spôsob myslenia, aby dokázal chápať aspekty členstva v EÚ v súvislostiach a vhodne ich prenášať a aplikovať na jednotlivé procesy. Koordinátor pre EÚ musí mať k dispozícii tím ľudí, ktorý bude zodpovedný za činnosti ako napríklad monitoring legislatívnej činnosti a aktuálneho diania v európskych inštitúciách, identifikovanie podporných programov, vyhľadávanie partnerov na spoluprácu na spoločných projektoch, vnútrofiremné vzdelávanie v európskej problematike, komunikácia so zodpovednými úradmi na Slovensku a v Bruseli a pod.

Niektoré slovenské firmy sa snažia problematiku európskych záležitostí riešiť prerozdelením úloh medzi jednotlivé zložky. Jedným z príkladov je zadanie úlohy vyhľadávania podporných programov EÚ oddeleniu zodpovednému za obchod. Je to úplne nesprávne chápanie, pretože tieto programy sa vo väčšine prípadov zameriavajú na rozvoj či už ľudských zdrojov a technológií alebo na vedu a výskum. Identifikovanie vhodných programov v týchto oblastiach si vyžaduje iný typ osobnosti a zručností, akými disponujú obchodníci. Ďalšou chybou je presun komunikácie so zodpovednými úradmi na Slovensku a v EÚ na oddelenie zodpovedné za styk s verejnosťou. Opäť to nie je najlepšie riešenie, pretože komunikácia s úradmi si vyžaduje špecifické vedomosti a najmä interpersonálne zručnosti.

Budovanie ľudského kapitálu schopného zvládnuť a orientovať sa v európskych záležitostiach je dôležité aj z hľadiska presunu množstva kompetencií na EÚ. Pre jednotlivé firmy bude tento posun znamenať potrebu podrobnej analýzy politík so zreteľom na inštitúcie, ktoré v tejto problematike rozhodujú. Okrem monitoringu legislatívneho procesu na Slovensku do veľkej miery vzrastie potreba sledovania najnovšieho diania v Bruseli. Najmä v oblastiach exkluzívnych a zdieľaných kompetencií bude potrebné monitorovať legislatívne návrhy priamo v Bruseli. Firmy, ktoré majú na Slovensku silné postavenie a majú záujem si toto postavenie udržať, musia začať rozvíjať svoju európsku identitu prostredníctvom budovania kontaktov a vzťahov a aktívneho lobingu na európskej úrovni.

EÚ dnes rozhoduje o 80 percentách predpisov, ktoré regulujú obchod a podnikanie. Každý rok sa rozdeľujú miliardy eúr na podporu zaostávajúcich regiónov, vedy a výskumu. Súčasné odhady hovoria, že v Bruseli v súčasnosti pôsobí až 18 000 profesionálnych lobistov sústreďujúcich pozornosť na činnosť Komisie, Rady a Parlamentu. Zastupujú jednotlivé firmy a podnikateľské združenia, celoeurópske federácie zamestnávateľov, odborárov alebo spotrebiteľov. Zástupcov majú hlavné mestá a regióny. Na vytváraní pravidiel inštitúciami EÚ sa môžu podieľať aj spoločnosti, ktoré majú vlastné reprezentatívne kancelárie v Bruseli. Aj tento krok však predpokladá vyhľadanie ľudí, ktorí budú schopní naplniť požadované očakávania.

Prax ukazuje, že lobing na európskej úrovni je finančne náročná záležitosť, avšak drahšie je nelobovať vôbec. Subjekty, ktoré rezignujú na možnosť obhajovať svoje záujmy v Bruseli, sa musia zmieriť s tým, že budú trpieť dôsledkami opatrení, ktorých podobu ovplyvnili iní. Preto sú všetky súčasné členské krajiny zastúpené v Bruseli na niekoľkých oficiálnych a neoficiálnych úrovniach. Národ-né, regionálne, komorové či firemné zastúpenia vytvárajú siete kontaktov s európskymi úradníkmi a poslancami a získavajú spojencov rovnakých záujmov bez ohľadu na národnosť. Firmy z nečlenských krajín môžu na tento cieľ využívať služby nezávislých konzultantov a lobistov, ktorí im ponúkajú kvalifikované zastupovanie ich záujmov. Profesionálni európski lobisti väčšinou ponúkajú služby rovnako vysokej kvality a vyššej ceny, čo je pre väčšinu potenciálnych klientov z regiónu strednej a východnej Európy zatiaľ limitujúcim faktorom.

PATRIK ZOLTVÁNY,

Amrop Jenewein Group