GAZA, JERUZALEM - Duchovný vodca Hamasu šejch Jásin je mŕtvy. Zabili ho rakety vystrelené z izraelských vrtuľníkov, ktoré ho našli v aute, keď sa nadránom vracal z mešity. "Strela zasiahla auto, dotrhala všetkých vnútri a dolámala šejchov vozík," opísal agentúre AP udalosť jeden zo svedkov. Spolu s Jásinom zahynuli siedmi ochrankári. Teroristické organizácie už Izraelu sľúbili "zemetrasenie".
Jásinova smrť vyvolala vlnu vášnivých protestov na palestínskych územiach, v arabskom svete a rozhorčenie sveta, s výnimkou Washingtonu. Američania o útoku dopredu nevedeli, ale priamo ho neodsúdili. Potvrdili však právo Izraela na obranu. Európa a OSN hovoria o porušení medzinárodného práva a o "nelegálnej vražde."
Podľa židovského štátu bol Jásin "arciterorista" zapojený v mnohých teroristických útokoch a zodpovedný za smrť mnohých civilistov. "Chyba západnej civilizácie je, že si myslí, že duchovní vodcovia teroristických organizácií nemajú nič s terorizmom," povedal denníku Jerusalem Post bývalý šéf Mossadu Šabtaj Šavit. Podľa neho práve oni určujú ciele a schvaľujú operácie.
Jásinova organizácia Hamas sa za posledné tri roky prihlásila k viac ako 400 útokom, pri ktorých zahynulo viac ako 400 ľudí a viac ako 1000 sa zranilo. Tiež otvorene hovorí o zničení Izraela.
Izraelský premiér Šaron, ktorý na celú operáciu dohliadal, povedal, že zabitie Jásina bolo prirodzeným právom Izraela na obranu.
Útok vláda schválila po minulotýždňových atentátoch v prístavnom meste Ašdod, pri ktorých zahynulo desať ľudí. Atentáty spáchali muži z Gazy.
Rozhodnutie vlády však nebolo jednomyseľné, proti boli ministri z centristickej sekulárnej strany Šinuj. Kritika zaznela tiež zo strany ľavicovej opozície.
Zabitie Jásina je však súčasťou širšej stratégie smerujúcej k eliminácii militantov v Gaze, ktorú chce Izrael opustiť. Likvidácia členov Hamasu bude podľa premiéra Šarona pokračovať aj po zabití Jásina.
Krátko po útoku Izrael uzavrel palestínske územia. V očakávaní odvety maximálne zvýšil pohotovosť.
Bezpečnostní experti očakávajú v krátkodobom horizonte vlnu útokov. Ich jediným limitom bude izraelská ostražitosť a schopnosť Palestínčanov obísť ju.
(mik)
ANALÝZA
Vedeli, čo spustia. Aj tak ho zabili
Rozhodnutie izraelskej vlády zabiť duchovného vodcu Hamasu šejcha Jásina posunulo izraelsko-palestínsky konflikt do ešte nepredvídateľnejšej a dramatickejšej sféry než, v akej sa odohrával doteraz.
O obavách z nárastu násilia hovoria aj tí, ktorí zabitie šejcha považujú za legitímne právo židovského štátu brániť sa. Z dlhodobého hľadiska to bol správny krok, tvrdia. "Hamas to určite oslabí," povedal pre Jerusalem Post bývalý šéf Mossadu Šabtaj Šavit.
Cena za smrť Jásina bude privysoká, tvrdia odporcovia zabitia. Nezastaví, naopak znásobí teror, ešte viac vyhrotí napätie na palestínskych územiach, zrodí sa nový mučenícky kult a skomplikuje sa medzinárodné postavenie Izraela. Zabitie takmer slepého a hluchého starca na vozíku spôsobené raketou vypálenou z vrtuľníka svet prijme ťažšie ako zabitie teroristu na samovražednej misii. Málo na tom zmení, že tento starec bol ideológom samovražedných atentátov a jeho celoživotným cieľom bolo zničenie Izraela a nastolenie islamského štátu vo veľkej Palestíne.
Vláda v Jeruzaleme si všetky negatívne aspekty rozhodnutia odstrániť Jásina uvedomovala. Napriek tomu sa rozhodla, že bude riskovať. Jásina mohli zabiť prakticky kedykoľvek, napokon už sa o to v minulosti pokúsili. Otázka znie: prečo teraz?
Podľa bezpečnostného analytika denníka Haarec Zeeva Schiffa bolo zabitie Jásina súčasťou izraelského plánu opustenia Gazy. Izrael chce, aby pri odchode z Gazy nevznikol dojem, že sa vzdáva teroristom a pristupuje na ich hru. Ústup z Gazy nemá byť útekom, naopak, situáciu pred odchodom chce Izrael "vymodelovať" podľa vlastných predstáv. Nedá sa vylúčiť, že sa mu to vymkne z rúk.
Zabitie Jásina je aj silným signálom pre izraelskú verejnosť. Tá Jásinovu smrť podľa médií zväčša privítala. Všetko však môže zmeniť veľký a krvavý útok. Ani načasovanie útoku na Jásina nebolo náhodné. Vláda v Jeruzaleme ho "predáva" ako súčasť globálnej vojny proti terorizmu. Najmä európske reakcie ukázali, že v tejto interpretácii je takmer osamotená.
Kto bol šejch Jásin?
Zakladateľ a duchovný vodca Hnutia islamského odporu (Hamas) bol síce napolovicu hluchý, takmer slepý a od mladosti ochrnutý, dokázal však burcovať Palestínčanov, aby obetovali svoje životy v mene svätej vojny (džihádu). "Palestínčania nemajú vrtuľníky Apache ani stíhačky F-16 ani tanky ani rakety. Jediné, čo môžu robiť, je, že zomrú ako mučeníci," tvrdil šesťdesiatsedemročný Jasín, muž drobnej postavy, ale s obrovským vplyvom.
Nekompromisný vodca palestínskych radikálov bol na muške Izraela už od 80. rokov, keď ho odsúdili okrem iného za zhromažďovanie zbraní na 13 rokov. Po dvoch rokoch ho prepustili výmenou za troch Izraelčanov a v decembri 1987 po začatí prvej palestínskej intifády založil militantný Hamas. O dva roky bol zatknutý znovu a potom odsúdený na doživotie za podiel na vraždách izraelských vojakov. Vo väzení si však odpykal len osem rokov. V záujme mierového procesu a pre zlý zdravotný stav ho prepustili.
Okamžite po svojom prepustení sa opäť prihlásil k metóde samovražedných atentátov proti Izraelu. V máji 1998 povedal, že Izrael bude v 21. storočí "odstránený" a že bude vytvorený nezávislý palestínsky štát.
Tento rok v januári Jásin radikálne zmenil taktiku, keď Hamas na samovražedné útoky prvýkrát použil ženu.
Ahmed Jásin sa narodil najskôr v roku 1936 v pásme Gazy. V 14 rokoch sa pri futbale vážne zranil a odvtedy bol odkázaný na invalidný vozík. S radikálnym hnutím sa zoznámil už pri štúdiu islamu a anglickej literatúry v Egypte, kde nadviazal styky s Moslimským bratstvom. Po vzniku izraelského štátu v roku 1948 bol so svojou rodinou odvezený do utečeneckého tábora Šattí v pásme Gazy, kde sa po štúdiách stal učiteľom náboženstva a arabčiny. Bol ženatý, s manželkou Halimou mal 11 detí. (čtk)
