V podmienkach Kežmarského okresu to znamená predovšetkým robotu v teréne. Návštevy pacientov a mamičiek v osadách. Tie sú často bez základného sociálneho vybavenia, bez hygieny.
O tom, ako sa detskí lekári starajú o svojich pacientov, vypovedá aj film Quo vadis romale, ktorý Beáta Šoltýsová v spolupráci s kolegami natočila minulý rok v dedinách Stráne pod Tatrami, Ihľany, Jurské, Podhorany. Lekári tejto lokalite hovoria dolina lásky a čiernych diamantov.
"Moja inšpirácia bola jednoduchá. Grafy a štatistiky môžu byť síce zaujímavé, ale aj nudné, vôbec to neodráža prácu pediatra v plastickom významne slova. Práca pediatrov na východnom Slovensku je totiž trochu iná, ako práca ich kolegov v regiónoch, kde majú rómskej populácie podstatne menej. Filmom som chcela ukázať, ako to naozaj je," hovorí lekárka.
Film veľmi sugestívnou formou ukazuje bežnú prax obvodných detských lekárov. V okrese Kežmarok za ostatných desať rokov stúpla pôrodnosť rómskych mamičiek o takmer desať percent. Podmienky, v akých vychovávajú bábätká, však často pediatrom spôsobujú vrásky na čele. "O deti sa stará v okrese trinásť obvodných pediatrov. Tí vedia rozprávať o prípadoch, keď mamky jednoducho nemajú na autobus, aby zašli s chorým dieťaťom k lekárovi."
Film Beáty Šoltýsovej ukázal aj príbeh z jednej osady, kde museli zasiahnuť aj sociálni pracovníci. Z domu, v ktorom bývalo deväť ľudí, sa tri dni niesol žalostný plač. Matka gamblerka, keď dostala podporu, neodolala vášni a odišla z domu, kde nechala deti. Staršie odišli k príbuzným, malé od hladu zúfalo plakali.
"V takýchto prípadoch sa snažíme umiestniť deti na detskom oddelení v nemocnici a neskôr zabezpečiť, aby sa mohli dostať do detského domova. Majú šancu žiť v slušných podmienkach a to im môže pomôcť," dodala autorka filmu.
Jej kolegovia dôverne poznajú pomery, v akých vyrastá väčšina detí v osadách. "Je tam celá škála ochorení, najväčším problémom je nedostatok hygieny a následné infekčné ochorenia, zápaly horných ciest dýchacích, často zanedbané. U malých detí sa teraz stretávame s prípadmi hnačiek, dehydratácie, nesprávnej výživy. Obvodní lekári chodia priamo do osád. Ak chcú svojim pacientom pomôcť, nemajú inú možnosť. Tam deti očkujú, robia preventívne prehliadky, ordinujú takpovediac na ulici. Je potešiteľné, že sú v osadách akceptovaní, pôsobia ako istá autorita. Pediatri sú zvláštnou skupinou ľudí, milujú svoju prácu a pacientov. Keby to tak nebolo, určite budú radšej sedieť v koženom kresle svojej ambulancie a čakať, kedy k nim takýto pacient príde," popisuje poslanie lekárov, ktorí pôsobia v problémovej lokalite Beáta Šoltýsová. Lekári si už zvykli, že v ich obvode nie je výnimkou 13-ročná mamička, že rodia aj ženy po 45. roku života, že mnohé z mamičiek sa nevedia podpísať či nerozumejú, ako dávkovať liek.
"Možno sa niekomu bude zdať, že tento film je depresívny, čierny, bezvýchodiskový. Naším zámerom však bolo, aby vyvolal otázku čo ďalej. Som presvedčená, že to, čo lekári zažívajú v osadách, nie je len problém zdravotný, má širší záber a riešenie musí existovať. Veľký nedostatok vidím práve v absencii vzdelania a od nevzdelanosti je len krôčik k biede, nedostatku hygieny a chorobám."
Film Quo vadis romale nemá ambíciu ponúkať riešenie, chce len ukázať na problém, pred ktorým možno mnohí zatvárajú oči. Kežmarská nadácia Cena života film už prezentovala odbornej verejnosti na medzinárodnom kongrese pediatrov v Banskej Bystrici, kde vyvolal mimoriadny ohlas.
MIRA KOVÁČIKOVÁ
