Jacques Herzog & Pierre de Meuron: Nemocničná lekáreň, Bazilej. Zdá sa, že podstatu tejto myšlienky Alvara Aalta vkladajú do svojich stavieb súčasní švajčiarski architekti, ktorí vnímajú architektúru predovšetkým ako umeleckú formu. Ich tvorba zároveň odzrkadľuje ich ducha - je blízka človeku, prírode a tiež modernému životnému štýlu. Presvedčiť sa o tom môžu návštevníci Dvorany Ministerstva kultúry SR na bratislavskom Námestí SNP, v ktorej sa dnes o 17.00 otvára výstava A Matter of Art (Vec umenia).
Jacques Lucan, kurátor výstavy A Matter of Art, už od roku 2001 predvádza svetu výber zo švajčiarskej architektonickej tvorby čisto vo vlastnej réžii. Výstava neponúka úplnú prehliadku švajčiarskej architektúry, ale skôr Lucanovu subjektívnu interpretáciu toho, čo z nej považuje pre súčasnosť za najprínosnejšie. Vyberá si šestnásť projektov, zrealizovaných medzi rokmi 1997 až 2000. "Budovy, ktoré sme vybrali, sú síce ukotvené v početných funkčných a kontextuálnych danostiach, ale zároveň sú navrhnuté tak, že je možné oceňovať ich architektúru samu o sebe," vyjadril sa Lucan ku koncepcii výstavy.
Obdivovateľ rozmanitosti švajčiarskej architektúry môže byť na výstave sklamaný nie výberom architektov, ale aspoň v niektorých prípadoch skôr výberom ich diel.
Aj držitelia Pritzkerovej ceny
Z tvorby tandemu architektov Jacques Herzog & Pierre de Meuron Lucan napríklad nevyberá novú Tate Gallery of Modern Art v Londýne, ale budovu lekárne v Bazileji (1995-98). Tá je pre neho dôkazom snahy o zrušenie hraníc medzi architektúrou a umením. Obdobie elektronických médií sa v tvorbe Herzoga a de Meurona odráža v podobe silno výtvarne pôsobiacich stavieb, vyzerajúcich takmer ako veľkoplošné projekcie. Obaja architekti získali v roku 2002 ako prví Švajčiari "Nobelovu" cenu v architektúre, Pritzkerovu cenu. Ocenenie, ktoré od roku 1979 dotuje finančnou odmenou stotisíc dolárov americký majiteľ reťazca hotelov Jay A. Pritzker, sa tak ocitlo v rukách tvorcov spájajúcich logické a matematické myslenie s obrazným.
Určite zaujímavým výberom na výstave je prezentácia Múzea umenia v Lichtenštajnsku (1998-2000) od Meinrada Morgera a Heinricha Degela. Doma sa stali známymi projektami lacných rodinných domov a medzinárodne práve otvorením spomínaného múzea nazývaného aj Black Box - White Cube. Pretože obaja zastávajú názor, že funkcia budovy musí byť viditeľná zvonka, postavili ostro rezanú monolitickú stavbu, v ktorej sú rôzne veľké a rôzne osvetlené miestnosti radené do kruhovej chodby.
Vec umenia je aj vecou švajčiarskej architektonickej kancelárie Diener & Diener. Už vyše dvadsať rokov sa teší svetovej vážnosti najmä vďaka Dienerovej vízii tvoriť architektúru, ktorá je umením a umenie, ktoré je misiou. Zároveň je ako tvorca zaujatý sociálnymi stavbami. Podpísal sa pod mnohé projekty nemocníc, vzdelávacích centier, škôl, ale i múzeí a galérií. A predsa práve táto oblasť nie je na výstave zastúpená, návštevníci neuvidia napríklad zaujímavý projekt rozšírenia Národnej galérie v Ríme, ale obchodný dom Migros v Luzern (1995-2000).
Architektúra s humorom
Maximálny účinok prostredníctvom minimálnych prostriedkov dosahuje vo svojej tvorbe Peter Zumthor. Výstavná koncepcia A Matter of Art návštevníkom z jeho tvorby predstavuje jeden z projektov, vďaka ktorým získal nielen povesť geniálneho architekta, ale hlavne architekta so zmyslom pre humor. Ide o Sound Box Hannover z Expa 2000, ktorý je 60 metrov vysokým labyrintom, postaveným z 3000 kubických metrov drevených hranolov.
Medzi šestnástimi architektami je aj jeden kuriózny. Peter Märkli vlastní v Zürichu malú kanceláriu bez počítačov a zamestnancov. Kreslí v nej drobné skice a potom veľké pohľady. Je možno viac maliarom ako architektom, ale podarilo sa mu zaujať osobitými projektami. Patrí medzi ne Hürzelerov dom v Zürichu (1997), ale aj kuriózna stavba La Conqiunta Museum. Múzeum reliéfov a búst sochára Hansa Josephsohna umiestnené vo vinici pôsobí ako neskutočný implantát a kľúče od neho požičiavajú v miestnom dedinskom hostinci.
MILADA ČECHOVÁ
