slovanistu Zdena Cígera po inzultácii rozhodcu v prvom zápase vo Zvolene. Úbohosť postupu Zvolenčanov, žiaľ, konvenuje s ich podobnými necivilizovanými extempore v minulosti. Ich pästné odvolanie sa proti výške Cígerovho trestu videla celá republika. Jednoducho hanba.
Na druhej strane ostáva visieť otázka, či reakcia na bratislavocentrizmus nemá predsa len racionálny motív. Má. Šesťzápasový dištanc pre Zdena Cígera s dráždivou možnosťou skrátenia, bol nedostatočný. Nie preto, že sám hráč prijal trest s uspokojením. Ani nie preto, že kapitán Slovana svoj čin úprimne oľutoval. Ani preto, že v jeho prospech hovorí bezkonfliktná hráčska minulosť.
Za inzultáciu sú vo svete prísnejšie postihy. Cígerovej situácii pomohol náš disciplinárny poriadok, ktorý v článku 9 poskytuje dve kvalifikácie. Ak by sa Cígerovo napadnutie rozhodcu Jakubca vykladalo podľa bodu C ako tvrdá inzultácia, dostal by minimálne osemnásť mesiacov. Cíger sa však vďaka poľahčujúcim okolnostiam ocitol v optike bodu B, ktorý hovorí o "pokuse o inzultáciu a inzultácii". Dosť nešťastná formulácia, sám Cíger sa pozitívne priznal k inzultácii. Bod B znamená rozpätie trestu od šiestich do dvanástich zápasov s možnosťou skrátenia na polovicu.
"Zasadil som sa za spodnú hranicu, pri sadzbe by mala zohrať rolu aj ľudská dimenzia z pohľadu hráča či trénera," povedal člen disciplinárnej komisie Anton Zmajkovič, bývalý hráč Slovana i Zvolena s trénerskou licenciou i skúsenosťami v mládežníckom hokeji u nás i v zahraničí, ktorý dodal: "Vždy sa budem snažiť zohľadniť všetky poľahčujúce i priťažujúce informácie ku konkrétnemu prípadu. U Cígera si vážim, že ako kľúčový hráč roky znášal pozornosť súperov, ktorá bola často za hranicami pravidiel. On sa vždy namiesto oplácania koncentroval na hru. Aj bez bodyguardov-spoluhráčov, ako to funguje v NHL. Svoj postoj nezmením, aj keď sa s ním asi nestotožní väčšina hokejovej verejnosti."
Diskutovaný Cígerov trest je teda legitímny. Súčasný disciplinárny poriadok môže zrušiť len Rada SZĽH. Skúsený člen rozhodcovskej komisie Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) Juraj Okoličány si myslí, že tresty v našom hokeji sú málo účinné. Na medzinárodnom fóre sa prísnejšie trestá každé ublíženie súperovi, o rozhodcoch nehovoriac. "IIHF však nepozná zmenu pôvodného trestu," vystihol najdôležitejší rozdiel J. Okoličány. Preto bola celá naša hokejová diplomacia neúspešná v roku 1993, keď sa usilovala o zníženie trestu Antona Šťastného, ktorý na turnaji vo Francúzsku vrazil do rozhodcu s následkom jeho pádu. A. Šťastnému nepomohla ani ľudská až olympijská dimenzia. Musel pykať osem mesiacov a na vysnívanej olympiáde v Lillehammeri si nezahral.
Riaditeľ Pro-hokej Vladimír Paštinský bol včera už dosť vyčerpaný a znechutený z pomerov v slovenskom hokeji: "V podstate to odráža aj politickú klímu. V minulosti sa nadávalo na Prahu, teraz na Bratislavu. Ale problém je širší, zoberte si, čo sa stalo na futbale v Ríme. Keď sa vrátime do našej extraligy, nie je to o hráčoch ani o rozhodcoch, ale o klubových funkcionároch. Ich zaslepený lokálpatriotizmus je smutný.
Zdeno Cíger včera ukázal, že je nad prízemnými intrigami: "Som ochotný nehrať aj v prípade, že by mi odpustili trest. Keď to potrebujú, nech sa páči." VOJTECH JURKOVIČ
