"Sexuálnu výchovu do škôl jednoznačne treba zaviesť. Rovesníci, od ktorých mladí získavajú najčastejšie informácie, sú rovnako neskúsení. Veľmi málo detí sa rozpráva s rodičmi a prednášky na biológii sú zase skôr o biológii," myslí si psychatrička a sexuologička Danica Caisová z Košíc.
Vinou slabej informovanosti mladých ľudí sa v praxi stretáva s neuveriteľnými situáciami: "Raz mi jeden chlapec povedal, že si na rande berie špendlík. Keď som sa ho spýtala prečo, povedal, že keby sa dievčina zasekla, pichne ju a môže vyjsť von."
Spomína aj na chlapca, ktorému farár tak dlho kázal o škodlivosti masturbácie, až si takmer odrezal pohlavný úd. "Povedal si, že keď ho nebude mať, nebude to robiť. Skoro vykrvácal."
Dievčatá, ktoré zase na kázňach stále počúvajú, že sebauspokojovanie je zlé, získavajú odpor k sexu a hanbia sa za svoje vzrušenie. "Nechcem všetko zvaľovať na cirkev, ale nevhodné kázne niekedy narobia viac škody ako úžitku," myslí si Caisová.
Ona sama by bola najmä za praktickú sexuálnu výchovu: "Napríklad kondóm mladí nepoužívajú často preto, lebo ho použiť nevedia. Technická stránka jeho použitia ich pri predohre ruší, tlmí ich vzrušenie. Pomohlo by, keby sa to predviedlo v škole, ukázalo sa, že to nie je problém."
Aj predsedníčka Slovenskej sexuologickej spoločnosti Anežka Imrišková je jednoznačným zástancom sexuálnej výchovy: "Ľudstvo sa s ňou borí celé roky a stále sa pohybuje medzi dvoma hranicami - reštrikcia a liberalizácia."
Človek, ktorý žije sexuálnym životom, má byť podľa nej zrelý, informovaný a zodpovedný.
V sexuálnej výchove by sa podľa Imriškovej mali žiaci učiť základné otázky o anatómii, fyziológii, párovom spolužití, sexuálnych deviáciách či sexuálne prenosných chorobách.
Sexuológ a urológ Igor Bartl z ružinovskej Fakultnej nemocnice v Bratislave však upozorňuje: nesprávna sexuálna výchova je horšia ako žiadna. "Nesprávne vedomosti, ktoré sa zafixujú u mladého človeka, môžu neskôr viesť k rozvodom či nezhodám v spolužití. Zmenia celý jeho život."
Bartl si preto myslí, že aby sme mohli vychovávať, najskôr musíme vychovať tých, čo budú prednášať. "Ľahko sa povie, že by mala byť sexuálna výchova, ale školy nie sú pripravené. Treba stanoviť jasnú koncepciu, vzdelať učiteľov. Veď nemôžeme napríklad od veriaceho učiteľa žiadať, aby prednášal modernú sexuálnu výchovu."
Myslí si preto, že ak chcú ministerstvá školstva a zdravotníctva kvalitnú sexuálnu výchovu, mali by sa dohodnúť, kto bude hlavným organizátorom, začať spolupracovať medzi sebou a rovnako s rôznymi organizáciami, a následne vytvoriť kvalitnú koncepciu.
(haj)