"Je to veľmi neefektívne a neúčinné. Nechcem povedať priamo zbytočné," hovorí sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK. STV sa podľa neho spreneverila svojmu poslaniu.
"Je to skutočne veľmi ťažkopádna forma," hovorí Rastislav Kužel, výkonný riaditeľ MEMO '98.
Televízia by mala pomôcť voličovi zorientovať sa medzi kandidátmi tým, že by na nich tlačila, aby sa jasne a zrozumiteľne vyjadrili k zásadným problémom. Spôsob, akým verejnoprávna televízia kandidátov prezentuje, je podľa Haulíka z hľadiska možnosti ovplyvniť rozhodovanie voličov "slabulinký, skôr alibistický".
Sociológ kritizuje aj to, že STV na kampaň určila svoj málo sledovaný druhý program, ale aj spôsob vedenia rozhovorov, v ktorých chýba akýkoľvek náboj či ostrie. "Pokojne ich mohla nahradiť predvolebnými šotmi."
Okrúhle stoly či diskusie kandidátov, ktoré riaditeľ televízie Rybníček zavrhol, by pritom voličom podľa Haulíka pomohli jednoznačnejšie a presnejšie sa zorientovať v kladoch a záporoch kandidátov a v ich programoch. Mohli zohrať celkom významnú úlohu najmä v postojoch zatiaľ nerozhodnutých voličov, ktorých je 10 - 20 percent.
Kužel kritizuje aj formu rozhovorov, ktorú STV zvolila. "Nie veľmi pripomína novinársku prácu ako takú." Novinár by mal konfrontovať kandidátov s otázkami, ktoré môžu voličov zaujímať. "Nemyslím si, že by kandidáti mali mať možnosť vyberať si otázky."
MEMO sa okrem iného venuje monitorovaniu volieb doma a v zahraničí. Kužel hovorí, že aj podľa neho je diskusná relácia divácky najpríťažlivejšou formou vysielania počas volebných kampaní.
Predseda Rady STV Miroslav Kollár prezidentskú kampaň nechcel hodnotiť, lebo je zamestnancom IVO, kde pracuje aj kandidát Martin Bútora.
Kampaň na prvom programe STV a okrúhle stoly už dávnejšie neúspešne od Rybníčka požadoval podpredseda rady Marek Maďarič. Vedenie STV sa vraj obávalo, že diskusie budú nudné. Spôsobom, ktorý zvolili, dosiahli to isté," hovorí dnes. Televízia tak podľa neho uprednostnila menej zdatných kandidátov, ktorým vyhovuje, ak sa môžu dopredu pripraviť. Menej vyniknú schopnosti tých, ktorí vedia živo diskutovať a reagovať na otázky.
"Forma, ktorá bola zvolená, plní účel, o ktorom hovorí zákon - umožniť prezentáciu kandidátovi," povedal Branislav Záhradník z STV. Kandidát sa podľa neho nerušene prezentuje, rovnako, ako keby mal šoty. "Bolo by dobré, keby si to ľudia nemýlili s klasickou americkou kampaňou, kde televízia má voľné ruky a môže si dovoliť súboj dvoch-troch kandidátov."
| Analýza STV prezidentskou kampaňou neslúži verejnosti Rozhovory s prezidentskými kandidátmi, ktoré odštartovala STV minulý týždeň, sú z pohľadu divákov nudné a málo dynamické. V rámci prezidentskej kampane, na ktorú STV musí podľa zákona vyhradiť čas, vysiela každý deň o 19.55 h na druhom programe polhodinový rozhovor - vždy s jedným kandidátom. Ústredný riaditeľ Rybníček aj napriek požiadavke väčšiny členov Rady STV a niektorých kandidátov odmietol vysielať diskusie, v ktorých by sa kandidáti dostali do vzájomnej konfrontácie. Rozhovory nespĺňajú ani základné požiadavky bežnej novinárskej práce. Kým v bežných rozhovoroch kandidát odpovedá na otázky novinára, pričom ten vzápätí reaguje a núti kandidáta vysvetľovať veci dôležité z pohľadu verejnosti, v kampani na STV je to naopak. Šesť z ponúkaných 12 otázok si vyberie kandidát sám a redaktor plní len úlohu akéhosi štatistu - nechá kandidáta rozprávať a otázky nedopĺňa. Zákonite sa potom nespomína napríklad komunistická minulosť kandidátov, ich majetkové pomery či politické chyby. Komicky vyznieva aj záver rozhovoru. Ak kandidát nevyčerpá všetok časový limit pri odpovediach na 6 otázok, redaktor mu ponúkne, že ak chce zostávajúci čas využiť, môže rozprávať o čom chce. Problematický je aj čas, ktorý televízia na vysielanie rozhovorov zvolila. V tzv. prime time, čiže z hľadiska sledovanosti v najlukratívnejšom čase, bojuje o diváka v konkurencii filmov či zábavných programov, ktoré ponúkajú ostatné televízne kanály. Televízia nevysiela ani reklamné šoty prezidentských kandidátov. (hr) |
