"Mnohí sú dlhodobo nezamestnaní, alebo sú to absolventi škôl, ktorí ešte nikdy nepracovali," vysvetľuje riaditeľ Agentúry podporovaného zamestnávania z Vranova nad Topľou Ľuboš Sopoliga.
"Najhoršie je, že niektoré deti s postihnutím v školskom veku nikto nevedie k tomu, že sa musia o seba postarať," hovorí riaditeľka bratislavskej Agentúry podporovaného zamestnávania Viera Záhorcová. "Nájsť miesto je najmenej, ak je človek ochotný spolupracovať, musíme ho naučiť základné pracovné návyky."
O služby týchto agentúr je veľký záujem, ale ich možnosti boli zatiaľ obmedzené. Doteraz totiž pracovali na základe zmluvy s konkrétnym úradom práce. Ten si od nich objednal a zaplatil služby pre "svojich" nezamestnaných.
"Úrad práce vybral klientov zo svojej evidencie a my sme pre nich urobili prezentačné stretnutie, na ktorom sme vysvetlili, čo je podporované zamestnávanie," hovorí Sopoliga. "Potom si mohli dohovoriť stretnutie s asistentom a tam sa mohli rozhodnúť, či chcú spolupracovať s agentúrou."
Pre tých, ktorí sa pre služby agentúry rozhodli, bola ďalším krokom dohoda o spolupráci pri hľadaní alebo udržaní miesta, vstupný pohovor, diagnostikovanie pracovných a sociálnych zručností. Potom príde na rad akčný plán, v ktorom sa stanoví ďalší postup - agentúra osloví firmy podľa možností a záujmu klienta alebo mu vyhľadá vyhovujúcu rekvalifikáciu.
Slovenské agentúry podporovaného zamestnávania fungujú zatiaľ nad očakávanie. Vo Vranove napríklad našli v minulom roku umiestnenie pre 18 ľudí z celkového počtu 45 klientov. Aj v Banskej Bystrici a Bratislave je to podobné. "Každý rok umiestňujeme 45 - 50% ľudí," hovorí Viera Záhorcová.
Len organizačné zabezpečenie zatiaľ škrípe. Aj keď zákon platný od 1. februára definuje agentúry podporovaného zamestnávania, úradny práce zatiaľ nedostali metodické pokyny na spoluprácu.

Autor: gal