Kým generálny tajomník NATO Jaan de Hoop Scheffer považuje ich ambície za plne oprávnené, Európska únia zaujala opatrný postoj. "Neviem, či je cieľom integrovať do únie celý región, ktorý je geograficky Európou," povedal komisár únie pre rozšírenie Günter Verheugen.
Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý desiatky politikov "širšej Európy" pozval, včera svojich hostí ubezpečil, že budeme podporovať ich požiadavky, lebo "Slovensko vie, čo je to byť odmietnutý". Rozšírenie únie a NATO na juhovýchod podľa neho prinesie úžitok všetkým. "Čím bude širší priestor stability a prosperity, tým bude silnejšia naša bezpečnosť," povedal.
Pozvaní predsedovia vláda a prezidenti s Dzurindom súhlasili a poďakovali mu za jeho slová.
"Ak sa západný Balkán nestane členom únie a NATO, nedokončí sa proces stabilizácie tohto regiónu," povedal predseda vlády Čiernej Hory Milo Djukanovič.
Albánsky predseda vlády Fatos Nano aj macedónsky premiér Branko Crvenovski zdôraznili, že ich krajiny sa budú usilovať o členstvo.
V najlepšej pozícii je Chorvátsko, ktoré už rokuje o členstve v únii a na istanbulskom summite 2. apríla očakáva pozvánku do NATO. "Chorvátsko chce byť mostom medzi Európskou úniou a Balkánom," povedal chorvátsky premiér Ivo Sanader.
Aj štátnici z kaukazských republík Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska včera zhodne vyhlásili, že ich krajiny sa cítia súčasťou starého kontinentu. "Kultúry ako gruzínska a arménska sú starodávnymi európskymi kultúrami. Je samozrejmé, že sa staneme súčasťou Európy," povedal gruzínsky prezident Mikhail Saakašvili.
Generálny tajomník NATO im dal istú nádej. "Myslím si, že máme povinnosť splniť ambície (na členstvo) týchto krajín. Sedem nových krajín, ktoré teraz vstúpia do NATO, môžu pomôcť ďalším," povedal.
Komisár pre rozšírenie únie Günter Verheugen bol opatrnejší. Hoci pripustil, že hranice Európy sa nedajú dnes presne definovať, Európska únia po rozšírení o 10 nových krajín a v blízkej budúcnosti o Rumunsko a Bulharsko neplánuje tak skoro ďalšie rozširovanie. "Rad krajín má jasnú perspektívu budúceho členstva - krajiny západného Balkánu, možno aj Turecko. Čo sa týka ostatných, ich pristúpenie nie je súčasťou našej agendy," povedal. Aj únia sa však bude snažiť podporovať stabilitu a prosperitu celého rozsiahleho regiónu.
Fínsky minister zahraničných vecí Erkki Tuomija balkánskych a kaukazských politikov vyzval na to, aby sa zamerali na budovanie spolupráce medzi sebou. "Nemôžete sa integrovať do Európskej únie, ak nie ste schopní integrovať sa so svojimi susedmi," povedal.
Štátnici hovorili aj o súčasných nepokojoch v Kosove, pre ktoré v Bratislave chýbal srbský predseda vlády Vojislav Koštunica. Minister zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny sa obáva rozšírenia konfliktu.
