Skúste povedať obyvateľom Kábulu, že vojna proti terorizmu pod vedením USA nie je zameraná na obyčajných Afgancov. Alebo povedzte učiteľovi Faízovi Muhammadovi, že šesťmesačná dcérka jeho suseda nebola cieľom útoku. Po noci takmer neutíchajúcich náletov sa obyvatelia afganského hlavného mesta pýtajú, čím si zaslúžili takú hrôzu.

„Bolo to peklo,“ vyhlásil jeden mladík. „Výbuchy boli také silné a masívne, že pôsobili ako zemetrasenie, akoby na Kábul zhodili atómovú bombu.“ V tú noc duneli nad hlavami ľudí bojové lietadlá, riadené strely hvízdali po oblohe a odpovedala im protilietadlová paľba a automatické zbrane. Okná rinčali a základy domov a kancelárií sa otriasali. „Toto je zatiaľ najhoršia noc,“ povedal jeden z obyvateľov. „Nemali sme šancu pospať si. Ani neviem vyjadriť, ako sa ľudia boja. Je to hrozné.“ Vo vzácnych pauzách bolo počuť len zavýjanie psov na prízračne opustených uliciach.

V Kábule umrelo šesťmesačné dievčatko a jeho sestru vážne zranila bomba, ktorá dopadla pri ich dome. „Mala len šesť mesiacov a bola nevinná – ako všetci civilisti v Kábule. Prečo nás bombardujú? Ľudia si začínajú uvedomovať, že sú to nepriatelia moslimov,“ hovorí rozzúrený učiteľ, sused postihnutej rodiny. „Zvuk bômb bol masívny a ohlušujúci. Mysleli sme, že nastal súdny deň.“ Ukazuje na kráter, hlboký ako studňa, a na praskliny v susedných domoch vo štvrti pri kábulskom letisku, jednom z hlavných cieľov náletov.

Desiatky rodín bývajúcich v tejto oblasti utiekli zo strachu pred ďalšími útokmi. Rodičia dievčatka odišli na úsvite. „Už si nemôžeme dovoliť zostať tu. Civilisti umierajú a celý svet sa prizerá. Čo sme urobili?“ pýta sa Šah Muhammad, balí a nakladá svoju domácnosť na nákladiak.

„Amerika by mala vedieť, že nepriateľstvo s Afganistanom a pokračovanie vojny nie sú v záujme Američanov ani Afgancov a že to bude mať vážne a nepredvídateľné následky,“ povedal minister školstva Amir Chán Muttaki. „Nemali by rozdúchavať nenávisť Afgancov,“ dodal. „Nepriateľstvo Afgancov nezmizne ešte stovky rokov. Nech je tento ľud akokoľvek slabý, pomstí sa – či už v blízkej budúcnosti, alebo vo vzdialenej.“

Kábul nebol jediným terčom. Aj obyvatelia Kandaháru sa pred bombami vydali na útek, majetok nakladali na somáre a vozíky. Stanica CNN vysielala zrnité zábery zo satelitného videotelefónu. Na nich bolo vidno desiatky ľudí, zahalených do šálov proti rannému chladu, ako opúšťajú mesto s majetkom na chrbte, na vozíkoch alebo na somároch. No Mulla Muhammad Achtar Usmani, miestny veliteľ Talibanu, povedal spravodajcovi Reuters, že život v tomto hlavnom sídle Talibanu prebieha normálne. „Ľudia neodchádzajú z mesta,“ tvrdil. „Dodržiavajú dennú rutinu. Trhy sú otvorené.“

Autor: SAYED SALAHUDDINKábul