Po tom, ako na Úrad vlády prišla diplomatická nóta z USA žiadajúca účasť Slovenska na prípadnom útoku na Irak, začala sa prestrelka medzi politikmi aj na verejnosti. Politický úder prišiel dokonca aj zvonku, keď francúzsky prezident Jacques Chirac ostro kritizoval kandidátske krajiny za ich podporu vojny a amerického stanoviska bez predchádzajúcej konzultácie s úniou. Naopak, britský premiér Tony Blair sa kandidátskych krajín zastal a povedal, že aj ony majú právo sa svoj názor.
Vojna a vyslanie slovenských vojakov do oblasti Iraku zmenila na Slovensku aj tradičné delenie na koaličné a opozičné strany. Na jednej strane stáli SDKÚ, ANO, SMK a časť HZDS, ktoré v parlamente podporili vyslanie slovenskej jednotky. Proti bolo vládne KDH spolu so Smerom, KSS a časťou HZDS.
Prezident Rudolf Schuster s vyslaním vojakov súhlasil. Diskutovalo sa najmä o tom, či môžu byť naši vojaci nasadení do bojov bez rezolúcie OSN, ktorá by útok schválila. V parlamente prešiel kompromisný návrh, teda že Slovensko vyšle svojich vojakov, ale do bojov sa zapoja iba vtedy, ak OSN schváli rezolúciu povoľujúcu útok na Irak. Predstavitelia vládnej koalície, ktorí hlasovali za návrh, tvrdili, že rezolúcia OSN 1441 postačuje, aby sa naši vojaci mohli do konfliktu priamo zapojiť. HZDS tvrdilo, že to tak nie je.
Do Iraku vycestovalo 75 slovenských vojakov z protichemickej jednotky - prví leteli už 26. februára. Základňu mali v Kuvajte a ich misia bola predovšetkým humanitárna - v prípade chemického útoku mali pomôcť kuvajtským obyvateľom. Ak by sa chemický útok stal na území Iraku, mohli sa naši vojaci presunúť aj do oblastí, kde sa bojovalo.
Na verejnosti sa o vojne veľa diskutovalo, ale masové demonštrácie proti vojne Slovensko nezažilo. Počas konfliktu výrazne klesla podpora vstupu Slovenska do NATO. Kým rok pred útokom na Irak bolo za vstup do NATO 57 percent občanov, po útoku v marci 2003 bolo jednoznačne za vstup len 34,3 percenta občanov.
Dnes má Slovensko v Iraku 105 slovenských vojakov z ženijnej jednotky, ktorí slúžia priamo v Iraku v takzvanom poľskom sektore.
