BRATISLAVA - Celková investícia spoločností Kia Motors a Hyundai Mobis do výstavby ich prvého závodu v Európe dosiahne asi 1,15 miliardy eur, teda približne 46,5 miliardy Sk, a nie pôvodne avizovaných 890 miliónov eur. Žilinská investícia Kia nebude 700 miliónov eur, ale až 900 miliónov eur a Hyundai Mobis preinvestuje 250 miliónov eur namiesto prvotných 190 miliónov eur. Na projekte sa očakáva účasť ďalších približne ôsmich subdodávateľov. Ako včera pri príležitosti podpísania Memoranda o porozumení s premiérom Mikulášom Dzurindom informoval prezident Hyundai Kia Automotive Group Chung Mong Koo, polovicu investičných nákladov na výstavbu závodu chce juhokórejský koncern prefinancovať z vlastných zdrojov, na zvyšnú časť bude pravdepodobne čerpať v Európe úver.
Celková účasť slovenského štátu na projekte Kia/Hyundai bude 8,83 miliardy Sk, z čoho priama štátna pomoc na výkup a úpravy pozemkov, ako aj na nákup hmotného a nehmotného investičného majetku vrátane príspevku na vzdelanie dosiahne 6,93 miliardy Sk. Na budovanie ciest v regióne, ako aj miestnej a mestskej infraštruktúry vynaloží štát 1,9 miliardy Sk. Stimuly môžu v zmysle platnej legislatívy tvoriť maximálne 15 percent z plánovaného objemu investície.
Okrem vydania všetkých požadovaných tuzemských povolení a povolení Európskej komisie sa Slovensko už v dávnejšie podpísaných investičných zmluvách s Kia a Hyundai zaviazalo, že vyvinie maximálne úsilie v záujme zabezpečenia všeobecne priaznivého vývoja podnikateľského prostredia.
Okrem investičných stimulov obsahuje text utajených zmlúv aj záväzok štátu dostavať 40-kilometrový úsek diaľnice Ladce - Žilina do konca novembra 2006, čo si vyžiada náklady vyše 22 miliárd Sk. Ak ide o zverejnenie obsahu investičných zmlúv, obe strany sa odvolali na súhlas tej druhej. Rusko nakoniec uviedol, že všetky verejné výdavky štátu budú zverejnené, aby sa mohlo ich využitie kontrolovať. Ostatné obchodné náležitosti zmlúv by si mala podľa Ruska Kia strážiť, nakoľko ich zverejnenie by mohlo nahrať body konkurencii.
Kým premiér Dzurinda označil za kľúčový argument vybudovanie závodu Kia v SR, a nie v Poľsku, reformy v oblasti daní, sociálnej politiky a zdravotníctva, ako aj kvalitnú pracovnú silu, Chung priznal, že základným ekonomickým kalkulom boli nízke mzdové náklady.
Presunom výroby do Európy sa chcela automobilka vyhnúť okrem iného plateniu 10-percentného cla na dovoz výrobkov na starý kontinent. Celá produkcia nového závodu má byť totiž určená na európsky trh.
Základný kameň novej automobilky so štartovacou výrobnou kapacitou 200 000 áut ročne položia 7. apríla tohto roka, výroba sa rozbehne v závere roka 2006. Predpokladaný objem produkcie v ďalších rokoch je 300 000 vozidiel ročne. Nový závod, postavený v katastri obcí Mojš, Teplička nad Váhom, Nededza a Gbeľany, má byť dokončený koncom roka 2006. Strategická investícia utvorí v regióne priamo 2 800 nových pracovných miest.
(tasr)
