BRATISLAVA - Česká vláda sa musí vyrovnať s novým problémom. Ukázalo sa totiž, že vlani hospodárili verejné rozpočty s oveľa vyššou stratou, než sa pôvodne predpokladalo, a oveľa horšie ako na Slovensku. Rozdielny ekonomický vývoj v oboch krajinách naznačuje, že na Slovensku sa podarí prijať euro skôr ako v Česku.
Maastrichtské kritériá, ktorých splnenie podmieňuje zavedenie eura, dovoľujú najviac trojpercentnú dieru vo verejných financiách vo vzťahu k HDP. Kým v Česku sa vlani deficit vyšplhal na 12,9 percenta z HDP, na Slovensku to bolo 3,6 percenta. Vláda v Bratislave tak má k prijatiu eura niekoľkonásobne bližšie.
Európsky štatistický úrad Eurostat českej vláde vlani vymeral dieru vo verejných financiách 328,5 miliardy korún. Český imidž v Bruseli zhoršuje najmä balvan splácania štátnych garancií, ktorými Praha kryla úvery štátnym podnikom a hradila straty skrachovaných bánk. Vlani sa tento balík rozrástol o 160 miliárd za skrachovanú IPB.
Slovensko aj Česko zhodne hovoria o čo najskoršom prijatí eura. Národná banka Slovenska deklaruje úsilie zaviesť spoločnú európsku menu v roku 2008, podľa ministerstva financií sa môže termín posunúť o jeden rok vinou štartovania nákladnej penzijnej reformy. Maastrichtské kritériá treba plniť dva roky pred prijatím eura, na Slovensku teda od roku 2006 alebo 2007.
V Česku sa o financovaní nákladných štrukturálnych reforiem nehovorí, no napriek tomu sa krajina k Maastrichtu približuje pomalšie ako Slovensko. "Vlaňajší vysoký deficit bola síce jednorazová záležitosť, keďže do neho Eurostat zahrnul aj potenciálne straty za štátne záruky. Situácia (v Česku) však nebude ružová. Na rozdiel od Slovenska u nás žiadna radikálna reforma verejných financií neprebieha, naša vláda sa obmedzuje len na kozmetické úpravy," povedal ekonomický analytik Komerčnej banky Vladimír Kvasnička. Podľa neho sa Česku podarí prijať euro "najskôr rok po Slovensku, teda v roku 2010".
Ružové okuliare si však ekonómovia nedávajú ani pri pohľade na Slovensko, kde vlaňajší deficit verejných financií nedosiahol pôvodne plánovaných 4,97 percenta, a na konci roka sa ustálil na 3,6 percenta z HDP. "Obrovské revidovanie nenaznačuje dostatočne stabilné a predvídateľné prostredie monitorovania verejných financií," upozornil hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.
